vzduch sa mi zavetril do nôh, už tak trochu jeseňne 
bol zvláštne ochladzujúci a snaživý, zatlačil mi na snívanie


túlila som sa paplónovo a lapala stopky svojich ideálov
pomaly a potichúčky, len tak zrazu mi odletnievali do neba

nedali sa zastaviť, rojila som kričiace zvuky, ale nič.
pomaly som si to začínala uvedomovať...





...bol preč. 

už sa ku mne perinovo nebude nožiť, 
už ma nebude plnotelovo vyzliekať
ani sa viac sladkovlhko na mňa pozerať

už ma nebude vnútorne láskať,
a vlastne už ma vôbec
nebude
nič.








 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár