vzduch sa mi zavetril do nôh, už tak trochu jeseňne bol zvláštne ochladzujúci a snaživý, zatlačil mi na snívanie túlila som sa paplónovo a lapala stopky svojich ideálov pomaly a potichúčky, len tak zrazu mi odletnievali do neba nedali sa zastaviť, rojila som kričiace zvuky, ale nič. pomaly som si to začínala uvedomovať... ...bol preč. už sa ku mne perinovo nebude nožiť, už ma nebude plnotelovo vyzliekať ani sa viac sladkovlhko na mňa pozerať už ma nebude vnútorne láskať, a vlastne už ma vôbec nebude nič. Blog 2 0 0 0 0 Komentuj