Keď má opité dievča viac rozumu.

Nebola opitá.
Bola len trošku pripitá.
Trošku viac pripitá.

Sedela v strede autobusu.
Nastúpil na zadné dvere.
Všimla si ho.
Vynorilo sa jej tisíc spomienok z minulosti.

Krásna krátka minulosť s ním.
Kedy bol taký zlatý.
Kedy bol jej prvý.
Jej prvý, ktorého už nik viac neporazí.

Pery a pery.
On a ona.
Prví.

Vstala a prešla do zadnej časti autobusu.
Vždy to mali radi medzi ľuďmi.
Sadla si vedľa neho.
Objal ju a pritúlil si ju k sebe.

Nevyužíval, že nie je v najlepšom stave.
Ale mal ju rád.
Ona jeho o to viac.

Vystúpili spolu bok po boku.
Ruky na druhom tele.
Nohy kráčali tým istým smerom.
Nosy ukazovali rovnakú cestu.

Hlava jej sklesla na jeho rameno.
Pobozkal ju na vlasy.
Tam.
TAM.
Tam, kde to najviac milovala.
Na vlasy, ten najnežnejší bozk.

Zastali.
Objali sa.
Pobozkal ju.
A zas.
A zas.
A zas.
Stále tom isto.

Zrazu ucho.
Líce.
Líce.
Nižšie.
Kútik úst.

Ústa.
Letmo.

"Nechce sa mi od teba ísť."
Pobozkal ju.
"Nechce sa mi od teba ísť!"
Pobozkal ju, ešte, ešte, ešte.

"Bež už."
Otočila sa a odišla.

Teraz nezaspia.
Ani on ani ona.

Jemu však na pozadí telefónu svieti fotka.
Fotka, na ktorú sa pred spaním ešte pozrie.
Fotka inej.

 Blog

17 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu