Bolo to iba včera, keď som sa na chvíľu zadívala na svoju fotku. Hľadala som iskru v mojich očiach. Niekam sa stratila. Neviem ju nájsť. Aj keď som sa smiala, iskra stále nikde. No našla som pri tom čosi iné. Malé, milé vrásky, ktoré tiahnu ku spánkom. Na chvíľu som sa zamyslela. Toto je prvý znak môjho starnutia, teda vlastne toho, že rastiem do krásy - ovšem. Ale vrásky z úsmevu sú predsa tie najkrajšie vrásky, a tak som sa do nich zamilovala. 

***

To sú tie moje večné chyby. Vždy sa nájdem v náruči, do ktorej vôbec nepatrím. Zvyčajne to ale zistím príliš neskoro, až keď mi je tam už celkom teplo. Pri tom ma to nikdy nehreje tak akoby naozaj malo.

***

Na mužovi sú najkrajšie prvé šedivé vlasy. A ešte, keď sa tvári, že ich nemá. 

***

Najprv som si myslela, že ma asi nikto nemôže mať rád. Ale potom som si začala myslieť, že to možno iba ja nechcem mať nikoho rada. Nakoniec som zistila, že som prestala mať rada samu seba. A teraz sa to snažím napraviť. 

***

Viete čo je na láske najkrajšie?

Že nikdy nevzniká hneď. Že rastie, postupne sa ukazuje, preniká a zväčšuje sa. Že nás pohltí, ani nevieme kedy. Že sa občas zmenší, niekedy na chvíľku vytratí, ale že sa vždy aj tak zodpovedne vráti. Že ju občas ženieme preč, že nevidíme, ako nám uniká, ale že tá sviňa jedna, aj tak nikdy nezaniká. 

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
finishline  6. 6. 2017 22:33
Dobrý blog na večer
Napíš svoj komentár