Chcem ti všetko vykričať. Poriadne ti vynadať a povedať aký si otrasný, hrozný, strašný a.. a.. taký onaký. Poviem ti, ako strašne som sa kvôli tebe trápila a ako sa i trápim, premýšľam a stále spomínam a snívam. Ako veľmi si ma zranil a stále i raníš, ani o tom nevieš.
Budeš predo mnou stáť v nemom úžase, slová ti už nebudú prechádzať jedným uchom dnu a druhým von. Možno sa zamyslíš i nad celým mojím monológom, alebo skôr eufóriou zlosti a bolesti, ale hlavne sa sám seba budeš pýtať, kde som v sebe našla tú odvahu.
Ja ti garantujem, že raz to v sebe nájdem. (Ale daj mi prosím pár rokov.)
Po dvoch minútach mi vyhrknú slzy do očí, ale aj tak neprestanem. Poviem všetko to, čo mám na srdci. Síce sa začnem zajakávať, ja viem, ale zvládnem to. Ak mi slová dôjdu, alebo nebudem vedieť nájsť tie správne frázy, smelo si z vrecka vytiahnem papier a prečítam si ešte raz, to čo som si doma napísala, to čo som ti chcela povedať.
Možno ma budeš chcieť objať.
Možno ma budeš chcieť pobozkať.
Možno ma schytíš za ruku.
Možno sa ma len letmo dotkneš.
Možno mi utrieš slzy z tváre.
Možno mi prehrabneš vlásky a budeš mi na chcieť vtisnúť jeden nežný bozk.
Možno..
Ale nič ti nedovolím.
Prepáč, už je neskoro - poviem.
So splakanou tvárou, ale srdiečkom na mieste sa posledný krát pozriem do tvojich prenádherných modrých očí a otočím sa od teba. Urobím pár krokov preč a potichu ešte zašepkám..
...aj tak Ťa ľúbim.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
agatha13
9. 4.apríla 2010 17:11
Rozplakalo ma to...tečú mi slzy...a ty vieš prečo...
5
P.S.: Rada by som to dokázala spraviť aj ja, ale nie o pár rokov, ale teraz...
Napíš svoj komentár