Sedela v obývačke na pohovke.
Nikoho pri sebe nechcela.
Nik k nej nechcel ísť.
Nepotrebovala nikoho.
Nikoho nezaujímala.
Sedela.
Sedela.
Sama.
Viac sama.
Stále sama.
Bez nikoho.
Len ona s ňou.
Len ona so sebou.
Len sama.
Zrazu sa tam objavil.
Prisadol si.
Nechcela ho.
Nedal sa odbiť.
Sedel.
Sedel vedľa nej.
Nepozeral na ňu.
Voňal jej pach, ktorý už dávno vyprchal.
Dýchal len jej prítomnosť.
Chcela aby odišiel.
On ostal.
Ostal.
Ostal, i keď si to nepriala.
Bolo mu to jedno.
Nenechal by ju samú.
Chcel byť s ňou.
Ostal s ňou.
Ostal vedľa nej.
Ostali dvaja.
Zrazu sa zvrtla.
Otočila sa k nemu.
Oči uprela na jeho tvár.
Kútiky úst sa začali jemne dvíhať.
Len jemne.
Nestihli to.
Vytiahol dýku.
Bodol ju ňou do srdca.
A.
Ostal tam sám.
Tak sám, ako samá tam bola kedysi ona.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
28. 3.marca 2010 16:37
hm..
Napíš svoj komentár