Žije v snoch i vidinách.
V posteli leží si
nie tak
pokojne ako kedysi.
Tažko odoláva chladu izby.
(Ne)zabudnutá láska
stále ju trýzni.
„Hej, zmizni!“
Energiu si už neprinavráti.
I pozostatok malej nádeje
o chvíľu stratí.
Až tak sa trápi,
chudinka,
malinká.
Schúlená a otočená tvárou k stene.
Odznieva jej posledné znenie.
Sny už navždy ustanú snami
- a len tak medzi nami -
On stojí za dverami.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mirkova
17. 3.marca 2010 22:35
"On stojí za dverami." - perfektné
Napíš svoj komentár