ma prezradil
a ukázal, že nikto ťa tak nežne
ako ja, ešte nehladil.
Trasúce sa pery
naplnené jemnosťou
pristáli na tvári.
Každý jeden ich bozk
svojou krehkosťou
ťa ožiaril.
Skrehnuté prsty z dlaní
behali si kade tade.
Pristáli a zväčša už nechceli
ísť odtamade.
Možno ústa a pery,
otvory i diery.
Možno nohy a ruky,
rovné ba aj tie,
čo ich krúti.
Možno zelené s modrými
a hnedé s čiernymi.
Oči i vlasy
splynuli spolu
v najvyššie výšiny krásy.
Len jedno..
Len tá láska tvoja,
ostala navždy tvojou.
A moja
možno (vďaka)bohužiaľ,
možno vďakabohu(žiaľ)
navždy mojou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
romika
20. 3.marca 2010 21:29
Nádhera
Napíš svoj komentár