Telefonujem s úsmevom, jem s úsmevom, sprchujem sa s úsmevom, zaspávam s úsmevom, vstávam s úsmevom, vykonávam ranné potreby s úsmevom.. Usmievam sa.
Au, začína ma bolieť sánka.. Vyzerám ako vranka Danka?
Myslím, že sa mi začína všetko dariť. Zrazu mám chuť robiť veci, ktoré som niekedy robila, lebo som jednoducho "musela". Vojdem do izby, upracem. Zídem dole schodmi do kuchyne, opravím koberec. Dojeme, umyjem riad. Vidím chumáčik prachu, povysávam. Napadne sneh na chodník, pozametám. Je tu smrad, vyvetrám. Kvety sú suché, polejem. Mama zvolá, idem. Babka zvolá, prídem.
Nikdy som nechodila s takou radosťou na tréning ako teraz. I ked zväčša tam bolo fakt dobre. Ale nechuti pred trenignom som sa nevyhla nikdy. Alebo ona sa nevyhla mne?
Zrazu zmena...! Neviem čo može byt lepsie, ako behat do ošalenia. Skákať po schodoch do vyčerpania. Strieľať do odpadnutia ruky. Nalepiť si ruky voskom, do nevyčistenia..
Otočil sa mi svet. Alebo som si ho otočila sama?! To skôr. Konečne!
Naplňajú ma maličkosti. Snívam no žijem, i ked občas verím že sny sú mocnejšie ako realita. Naivného myslenia sa nezbavím však asi nikdy. A vlastne, ani nechcem. Možnože aj toto celé divadlo teraz, je len moja predstava, že sa nič takto naozaj nedeje..
A predsa! Ja v tej predstave budem žiť ďalej, až kým nepominie..
No snáď nelietam príliš vysoko, aby potom ten pád nebol tak bolestivý.. bojím sa ho.
Som šťastná.
Áno, som zaľúbená..
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
123bosorka
13. 2.febuára 2010 14:15
Je to pekné ked si zaľúbená ale dávaj si pozor!! a stoj pekne nohomi na zemi.
Napíš svoj komentár