Zas, tak ako stále a furt, tak ako vždy, tak ako i po iné dni.

Tak som si ako iné dni vstala okolo 7 ráno. Obliekla sa. Umyla sa. Najedla sa. Zbalili si dva, tri zošity do školy. Rozmotala som slúchatká a dala ich do uší. Obliekla som si bundu, obula botasky, otvorila dvere a vykročila do pachu mesta.

A tak ako iné dni som o 7.35 nastúpila do autobusu. Za 10 minút som bola v centre mesta. Prešla som pár krokov od zatuchnutého koženého sedadla v autobuse k vrzgajúcim dverám.
Šup.
Šup.
Šup.
Tri schody a som dole.

Usmiala som sa, ako každé jedno ráno. Môj úsmev nepatril nikomu, ani ničomu. Usmiala som sa do vetra. Len tak, lebo sa mi chcelo, lebo to robím bežne, lebo ma to baví. Mesto ma jednoducho vždy tak nadchne a ani neviem prečo.

Bolo to z nenazdajky. Bolo to také prekvapivé, nie také ako iné dni - uvidela som ho. Vystúpil na druhej strane cesty z autobusu s nejakým blonďatým týpkom. Toho blonďáka poznám a preto som sa zarazila ešte viac. Ale tuším bývajú tam isto, tak sa poznajú. Veď čo, veď normálne.
Pán hnedovlasý nemal tašku.
Tak čo, tak asi tak ako po iné dni si flákol školu. Alebo, už zmaturoval a má to v riti. Alebo nezmaturoval a má to v riti tiež.
Teraz už ja neviem.
Je mi to fuk.

Zrazu mi (ne)normálne poskočilo srdce.
Začala som na neho myslieť. Myšlienka sa z hlavy nedala vytratiť.

Celý deň na neho dnes myslím, presne tak, ako i po iné dni.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu