Keď zobudím sa
do tmavosivej šeroty
vtedy, ráno
vtedy, ako ty...

Keď oblečiem si
tvoju moju
modrú mikinu
a dva týždne
ju nevymením za inú...

Keď nasadnem
na náš autobus
a nechám ti v ňom
ďalší veľký kus
svojho srdca...

Keď nadýchnem sa
a pri výdychu
poviem ti svoje meno
potichu
ktorým začiernené sú
obe moje pľúca..

..budem žiť zmysel svojho života
kedy zahalí ma temnota
toho tvojho.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
agatha13  6. 5. 2010 16:46
úžasné
2 
fotka
majuri  6. 5. 2010 19:14
pekny blog,ale absolutne nesuhlasim
3 
fotka
narazuvzdornaa  6. 5. 2010 22:27
K nadpisu - to by bol život strašne samoúčelný.

K ,,a dva týždne ju nevymením za inú" - :/
4 
fotka
skippik  7. 5. 2010 20:04
Veru pravda !

Krásne
Napíš svoj komentár