Ach ako sme sa strááášne tešili, rok predtým som bola v Taliansku a bolo tam úžasne, tak som myslela, že ako bude paráda v Deutschlande.
Cesta tam bola v pohode, išli sme taxíkom so super šoférom, nebolo o čom.
Tam sme prišli okolo ôsmej ráno. Hotel Fenzlhof. No na prvý pohľad to vyzeralo tak útulne. sme sa proste tešili.
Aj prvý deň bola sranda, prešli sme skoro pol dedinky (Bodenmais), šéfka bola milá aj jej matka.
No potom sme dopadli....
Museli sme robiť od rána do večera, volno sme nemali vôbec, takže sme makali 7 dní v týždni. A vôbec sme nerobili čašníčky ako sme mali. Naopak spravila si z nás upratovačky a slúžky a to doslovne....
A jej matka hrozná ježibaba, všetko žalovala našej šéfke a stále si vymýšľala, že robíme somariny čo samozrejme vôbec nebola pravda. Ale čo už sme mohli urobiť, no nič. Samozrejme že nám nikto neveril.
Si predstavte ako asi reagovala šéfka. No vyhádala sa s nami, že ako sa správame k jej matke......a bla bla bla
Preklínali sme to tam, a chceli sa dostať čo najskôr domov. Nevedeli sme si predstaviť že ešte mesiac....
Odpočitavali sme si dni do konca, keď zrazu....
Prišla som z práce a dostala SMS-ku, potešila som sa že si an mňa niekto spomenul.
No hneď ako som si ju prečítala zmrzol mi úsmev na tvári. Stálo v nej:
ENA ČESO SA ZABIL DNES VEČER NA AUTE.
Prečítala som ju kamoške a bez slova sme sa obliekli a išli si zapáliť.
Po ceste sme nepovedali ani slovo iba sme mlčky kráčali. Potom sme sa rozplakali a išla som to povedať šéfke. Tá nás pustila na jeho pohreb. a išlo sa na Slovensko.
No potom sa udialo ešte vela zlých vecí..ale toto to bolo a je proste niečo staršné....ten pohreb, jeho nesplnené sľuby, jeho oči, jeho sprosté slová. Náš dátum narodenia 23. marec nezabudnem na moju 17-tku a jeho 20-tku niečo úžasné vďaka nemu. A teraz...
Bojím sa svojich devätnástych narodenín a viem kde ich strávim. Pri jeho hrobe, lebo chcem byť s ním... a budem navždy nás bude spájať veľa vecí ktoré sme spolu zažili....a nikdy nezabudnem....NIKDY lebo on je proste klassa...
A hádajte kto ma naučil chlastať......Kopaničiarska forever, a izba č. 17 a tie naše pikniky...hehe...
Je to možné?
Komentuj
3 komenty k blogu
1
natalinqa
17. 1.januára 2009 21:10
Ja by som tú starú ježibabu kopla do riti...
3
...bože ja takých ľudí neznášam.. tú babu by som asi zhodila zo schodov... a je mi ľúto že si prišla o niekoho koho si mala tak veľmi rada a s kým si si rozumela.. možno časom príde niekto iný...
Napíš svoj komentár