Tá noc, bola taká zázračná
ako hladina jazera, krásne priezračná
no niekto nechcel aby sa to stalo
chcel zničiť aj to málo čo nám ostalo...

Zranila som ho, no nie naozaj
on vždy vedel čo pre mňa znamená-prisahám
ľúbil ma a stále to opakoval
no prečo ma nepochopil, prečo mi neodolal?

Však ja som si ho nezaslúžila
nebola som pre neho stvorená
koľkokrát som mu to vysvetľovala
ach ako som pri tom vždy plakala

Vravel že ma miluje
a že ho stále zraňujem
ale je to skutočná láska???
keď človek len sám na seba myslí???

Nechápal moje pocity
bolo mu jedno čo cítim
len on chcel byť ľúbení
a nikdy nie zranený

A stále tvrdil že mu klamem
čo sa s ním stalo-už ho nechápem
zmenila som sa ja, zmenil sa on
keď som sa stratila písal mi že prechádza peklom

Aká bola jeho láska ku mne
keď nechcel ani počuť čo je vo mne
Ľúbil ma naozaj či chcel len fyzický cit
netušila som to a nechcela ho raniť

no bohužiaľ, človek citom nerozkáže
a dúfam že s mojim odmietnutím sa vyrovnať dokáže.
neznáša dievčatá, varí že sú zbytočné
no tvrdí že ma ľúbil tak čo vlastne chce???

 Báseň
Komentuj
 fotka
suguku  14. 2. 2009 23:30
toto sa podoba mne a mojmu byvalemu,,ach jaj
 fotka
elwinko  14. 2. 2009 23:46
sa nevyznáme sami v sebe koľkokrát...
 fotka
simusenka  15. 2. 2009 20:16
krásne píšeš
Napíš svoj komentár