Pozrela sa smerom k nebu, kľakla si na trávu a v jednej ruke držala bielu ružu no a v tej druhej zvierala medailónik. Držala ho až sa jej beleli hánky.
Cítila, že mu to musí povedať. Nevedela však ako...možno ju bude počuť. NIE. Ona vedela že ju počúva a bude navždy pri nej. Len nevedela ako, nedokázala to povedať a tak len vzlykala nad jeho hrobom. Milovala ho a navždy aj bude. Svet sa zmenil, ona sa zmenila a on tu už nie je aby bol pri nej a ochraňoval ju ako to robil posledné tri roky. Zasmiala sa keď si spomenula ako sa prvýkrát stretli. A odišla do sveta spomienok ktorý sa stal jej útočiskom posledné dva mesiace.
Presne pred troma rokmi keď mala osemnásť. Bol o rok starší, volal sa Christian a chodili spolu na strednú už tri roky. Vídavali sa na chodbách ale nikdy sa jeden druhému neprihovorili, dokonca sa ani nepozdravil. Christian vedel ako sa volá a myslel si že Karolína je to najkrajšie stvorenie na zemi. Pozoroval ju vždy z diaľky, no nikdy sa neodvážil viac. Bolo to smiešne. On lámač dievčenských sŕdc čo si mohol vyberať a nikdy sa ničoho nebál, nedokázal vyjadriť svoje city. Karolínu vlastne nikto v škole nepoznal bola záhadná, tichá, plná tajomstiev a samozrejme očarujúca. Vedel to každý okrem nej. Žila si svoj život a o iných sa nezaujímala. Mala vlastných kamarátov, vlastnú partiu a ľudia v škole ju netrápil. Mala svoje problémy. A tak možno to bola náhoda alebo osud sa ich životy stretli a prekrížili a oni dvaja ani netušili ako sa to stalo.
Odvtedy spolu trávili všetok voľný čas, každú minútu sa spoznávali čoraz viac. Postupne sa z nich stali najlepší priatelia a neskôr vzplanula láska. Nevedeli ani ako sa to stalo ale nedokázali žiť jeden bez druhého. Nevedeli si predstaviť život s niekým iným. Boli pre seba všetko. Osud ich dal dokopy a nakoniec aj rozdelil.
No dnes nechcela spomínať na smútok, ale na radosť. Na ich prvú pusu, držanie za ruky, prechádzky v daždi či prvé milovanie. Spomínala na jeho rodičov. Boli pre ňu ako vlastní. A najviac zo všetkého myslela na deň kedy sa dozvedela že čaká dieťatko. Deň predtým ju požiadal o ruku, naozaj romanticky. Tak ako to vedel len on. Keď jej navliekol snubný prstienok na prsteník myslela, že už nemôže byť viac šťastná. Na svadbu sa tešili a potom.... Zrazu zistila, že je tehotná. Život sa jej zmenil o 360° šťastím priam prekypovali obaja.

V tom sa prebrala zo sna a uvedomila si že už nikdy to nebude tak ako vtedy. Nikdy jej už nedá pusu a nikdy ju neobjíme. Dokonca nebude ani ich vysnívaná svadba. Najviac ju mrzelo, že mu nestihla povedať o dieťatku. Tak chcela nájsť ten najlepší okamžik a nakoniec ju predbehlo niečo iné.
A tak kľačí pri hrobe jej lásky a v hlave má milión otázok.
Prečo a ako???

 Blog
Komentuj
 fotka
ena233  1. 8. 2010 21:34
za spoluprácu ďakovala mojej sestričke @dushqa
 fotka
wordsarejustdropsofrain  1. 8. 2010 21:51
♥ Prvá som



Lajk ♥♥♥
 fotka
dushqa  1. 8. 2010 22:14
@ena233 moja nemáš za č ...rada som pomohla
 fotka
ena233  1. 8. 2010 22:30
@dushqa tak bez teba by nebol Christian a Karolína
 fotka
dushqa  1. 8. 2010 22:35
@ena233 boli by ale pod inými menami
 fotka
ena233  1. 8. 2010 22:54
@dushqa no ale to by už nebolo ono.....:p
Napíš svoj komentár