Už ma to unavuje.
Ja som ja, som originál a nie žiadna kópia. Som sebecká, manipulatívna mrcha a nehanbím sa zato.
Nie som dokonalá a práve to robí zo mňa to čo som.
Zvykla som si mať v pi*i čo si myslia druhý a už to neriešiť.
Je pravda že každému to občas prelezie cez hlavu a potom vybuchne.

Ale jediné čo neznášam je ak ma s niekým porovnávajú. Ja nie som ako iný. Som sama sebou a bodka.
Celý život. Celý život počúvam aká je ONA super, aká je múdra, dobre sa učí, je obľúbená, má priateľa, prijali ju na každú výšku, atď...

Mimochodom ONA je moja bývalá najlepšia kamarátka, bývalá spolužiačka, chodili sme spolu do školy asi 14 rokov, kedysi som si nevedela predstaviť život bez nej. TERAZ si neviem predstaviť že by viac do môjho života patriť chcela.

Nebaví ma už viac vysvetľovať, že ja nie som ako ONA.
Nedokážem sa učiť, byť zavretá v izbe, radšej idem s kamarátmi na pivo.
Nedokážem žiť tak ako ona. A naozaj si neviem predstaviť že ľudí ktorých mám rada by som dokázala klamať a podvádzať ako ona.
Dokonca si neviem ani predstaviť že by som zakázala najlepšej kamarátke zakázať rozprávať sa s mojim priateľom.

Ale ja nie som ONA.
Nehnevám sa na ňu.
Je mi len odporná, ale tú hru čo hrá, biem hrať aj ja.....
A tak KOCKY SÚ HODENÉ

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár