Hneď na začiatku...nieje to o ničom, je to proste len výlev jednej osemnásťročnej holky, ktorá nevie čo chce a prežíva zvláštne obdobie ktoré brutálne nechápe...

Dnes ráno som musela vstávať o piatej ráno aby som stihla na vlak ktorý mal ísť(podotýkam mal ísť) 5:51 no samozrejme meškal a išiel až okolo štvrť na sedem...(som mohla ešte spať). a ďalší spoj mi ušiel pred nosom, kedže som potrebovala byť v DK už o pol ôsmej musela som ísť na buse, no samozrejme aj tak som to nestihla a došla som tam okolo 7:50.

To už mi vyvolávala kamoška, inštruktor atď, že kde sa flákam...a ja som len utekala. Konečne som sa dostavila an autoškolu ach aká som bola rada. Síce test aj konštrukciu som spravila, no na cvičisku som zvalila hneď prvú tyčku....ha ha tak ma odtiaľ vyhodil.

Kým som došla domov prešla som pol dediny a doma- čakalo ma milé prekvapenie môj milovaný psík nám obsral celú obývačku....no dnes mi ide karta pomyslela som si...ha ha ha. No a kto to musel umývať keď nikto nebol doma?...No Eňuška nik iný...ach jaj

Teraz sedím za kompom už dosť dlho a v kuse ma trápia spomienky na kamaráta....a neviem si ich vyhodiť z hlavy.

Trápia ma spomienky na jedného chalana, ktorého som ľúbila a aj ľúbim...škoda že on mňa už nie.

Trápia ma spomienky na moju ex-najlepšiu kamarátku, ktorá sa zmenila a podrazila mi kolená keď som to najmenej očakávala. Zobrala mi všetko kamarátov, lásku a aj všetku moju česť a hrdosť. Tak prečo sa s ňou stále bavím.

Trápi ma všetko čo som kedy zažila...

A nemôžem to nechať zasa len tak odplávať ako doteraz....ale neviem čo s tým mám robiť...

Od 24. marca 2008 je všetko na hovno......a ja už chcem nejaké šťastie ktoré bude konečne moje. Už ma nebaví byť stále tá druhá. A stále sa tešiť z lásky a šťastia druhých konečne to chcem zažívať aj ja.

Ak sa vám to zdalo nudné alebo blbé- tak sorry.
Ja som len v depke a nemám sa komu vyrozprávať.

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
perkiva  19. 1. 2009 22:04
veľmi mi to pripomína obdobie ktoré som aj ja zažívala... všetko sa mi jeden čas jebalo-škola, známky, vzťahy v rodine a so spolužiakmi... s nikým som sa nedokázala porozprávať a bolo velmi málo ludí ktorým som verila.. neustále a dookola som si púštala pieseň od kontrafaktu neverím nikomu až som tak aj dopadla...ak ťa niečo trápi, skús sa s tým proste vždy niekomu zdôveriť o kom si myslíš že ťa vypočuje.. problém sa vždy rieši lahšie ak ti s ním pomôže aj nikto iný ako len ty sama a trápiš sa.....
Napíš svoj komentár