Nie uplne, to by som chcela vela, ale aspon relativne OK. Dostatocne na to, aby som privela nepremyslala a neanalyzovala. Aby som nestracala mysel v spomienkach a predstavach.
A potom si napisal.
Trebalo doriesit par "technickych" veci.
Spytal si sa ako sa mam. Taky ten awkward small talk, kedy ani sam nevies ako sa na nieco opytat.
(Pride mi to smiesne, ze sa ludia po konci vztahu zacinaju spravat tak rezervovane, tak odtiahnuto, i ked dovtedy spolu zdielali vsetko. Akoby tie roky ani neboli. Asi je to obranny mechanizmus. Zakuklenie. Aspon na nejaky cas neprijimat ziadne externe vplyvy, ktore by mohli ublizit este viac.)
Myslim, ze najhorsi je pocit nadeje.
Nadeje, ze o par dni zavolas a povies, ze stojis dole pred vchodom a chces pokecat.
A urovnat to.
A skusit to vsetko napravit.
Pocit nadeje tam, kde by uz byt nemal.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
kosmiklove
8. 2.febuára 2021 23:52
Aha kto sa nám vrátil
3
pamataj, ze nadej umiera vzdy posledna axpolu byt mate, ak raz budete, ak nie, pride nieco lepsie
8
nadej tam, kde uz nema byt vie byt skodliva.. :/ treba si vtedy pripomenúť ake boli dôvody rozchodu
Napíš svoj komentár