V poslednej dobe nech mám na rodičov akékoľvek prianie tak nikdy nemajú čas mi vyhovieť, lebo samá práca, samý stres a podobne. Je to normálne? Asi hej, lebo aj mne sa posledné dni stáva, že musím robiť priveľa vecí a potom nestíham iné veci, ktoré by som chcel. Medzi nimi to hlavne - venovať sa priateľom a ľuďom, na ktorých mi záleží. A mrzí ma to, lebo by som to chcel zmeniť, len je to jeden veľký kolotoč, z ktorého neviem von.
Stále viac sa od nás vyžaduje a možnože v budúcich 10-tych rokoch to bude ešte horšie ako je to už teraz. Nebudeme stíhať nič. Samá práca, samé povinnosti, učenie, zarábanie peňazí. Budeme mať vôbec čas na ľudí, ktorých máme radi, alebo ich budeme nútení odsunúť úplne mimo kvôli tomu, že musíme robiť?
Neviem. Každopádne je mi z toho nanič. Proste 2000-ce roky sú skutočne doba nestíhania. Vždy musíme byť všade a to čo chceme vôbec nestíhame alebo zabúdame. A prečo zabúdame? Lebo máme toho urobiť toľko, že to nejde si zapamätať všetko.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zabudnuta
22. 9.sept. 2008 19:24
mno úplne pravdivý blog nemám čo vytknúť... táto doba proste stráca svoju podstatu...
Napíš svoj komentár