Sám sa musím rovnako ako aj moja nešťastná maminka pýtať, kde sa do pekla stala chyba. Čo podnietilo reťazovú reakciu, ktorá niči všetko, do čoho sa pustí? Kedy sa to začalo? Blog sa týka mojej sestry, ktorá začína mať skutočné problémy a ja mám strach, čo bude ďalej. Ako to bude pokračovať? Čím sme si zaslúžili toto mučene .
Všetko to začalo len nedávno. Odhadoval by som to niekedy na október 2007. Je síce pravda, že už predtým boli nejaké starosti, no žiadne z nich nezačali tak kruto rezať ľudské city a naše srdcia, ako práve toto obdobie. Chcem, aby to skončilo. Strašne chcem. Lenže čo ako ona nechce, čo ak - "JEJ JE VŠETKO JEDNO?"
Myslím si, že keď má niekto 14 rokov, je ešte dosť zavčasu, aby sa zoznamoval s cigaretami, alkoholom a podobnými vecami, ktoré človeku viac ubližujú ako pomáhajú. A to nechcem hovoriť len o tom. Horšie to je, že začína záškoláctvo, nestaranie sa o známky, hnev a najväčši problém je - MLČÍ AKO HROB!
Hovorí sa síce - "Mlčať je zlato!" no v tomto prípade to rozhodne nie je pravda. FAKT NIE! Keď niekto robí takéto kraviny, ktoré ničia jeho život, je mu to jedno a nedokáže sa k tomu ani vyjadriť, tak to je vôbec najhoršia možnosť aká existuje.
Prial by som si vedieť, čo sa v jej vnútri odohráva. Aby sa zdôverila svojej rodine - ľuďom, ktorým na nej záleží najviac - a my vedeli, čo ju trápi a ako jej pomôcť. Moc by som to chcel. Ja neviem čo treba robiť. Chcel by som jej pomôcť. Ale jako? "Nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie."
Robím si o ňu starosti. Nechcem, aby raz padla na hubu, rozbila si ju a až vtedy sa obrátila. Tiež som musel padnúť na hubu, kým som to pochopil. Ja nechcem, aby dopadla podobne.
P.S. - moje padnutie na hubu viď. - PREŽIL SOM PEKLO NA VLASTNOM TELE (alebo návrat k 19. 2. 1998)
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
seagull1
13. 5.mája 2008 19:49
no, takyto zazitok urcite nepotesi ... drzim palce, aby tvoja sestra dostala rozum.
2
fňuk, je mi to ľúto, neboj, vyrieši sa to, uvidíš. to je pubertálny vek, vtedy sa to považuje za hrdinstvo. vyrastie z toho. len aby to už nebolo neskoro...
4
uf no, možno sa to môže zvaliť na pubertálny vek (sama si dobre spomínam na svoju štrnástku, i ked ja som mala v tom období riadne dosraný život) ale dokaázala som sa z "padnutia na hubu" postaviť, a som viacmenej v pohode.....Treba dúfať že ju to prejde, no dávať na ňu pozor tak aby cítila lásku a nie nejaké "Sledovanie" alebo čo...neviem či som sa rozumne vyjadrila
5
myslím, že Sheena to vyjadrila velmi rozummne.. nieje to tak dávno čo som ja bola v tom veku, a aj keď som nemala až také pubertálne chúťky, tiež to nebolo všeliako ružové.. niekedy nie je lahké o problémoch rozprávať s príslušníkmi rodiny... zahrňte ju láskou, aby vedela, že vo vás má vždy oporu...
Napíš svoj komentár