Ako vzal LIDL mladému chalanovi ilúzie a sny. Ako Endre stráca s každým hodeným kartónom chuť do života! !

Už je toho všetkého strašne moc. 9. decembra 2008 som písal svoje prvé dojmy z novej práce. Keby si to teraz prečítam, tak sa skutočne zasmejem, lebo po pravde si uvedomujem koľko som mal času kedysi a koľko ho mám teraz. Čo je ale ešte horšie, vidím všetko úplne inak, spoznávam akí dokážu ľudia byť k druhým pre svoj vlastný prospech a je mi skutočne z toho zle.

LIDL bolo veľmi zlé rozhodnutie v mojom živote, ktoré mi viac vzalo, než dalo. Jediné čo môžem hodnotiť ako pozitívne je fakt, že som tam zhodil 25 kilogramov a teda som zo svojich verných 116 kg prešiel na 91 a to je naozaj úspech. Takisto zase nebudem všetkých ľudí hádzať do jedného vreca a pravdou je, že som spoznal aj pár ľudí, ktorí skutočne stoja za to a som rád, keď s nimi pracujem (bohužiaľ jeden odišiel, druhý odchádza a ostanú tam už len dvaja ozajstní kamaráti)

Je neuveriteľné, ako ma Lidl psychicky doslova dokopal a pripravil chuť žiť. Nemám chuť nič písať, nemám chuť na nič. Jediné čo by som furt robil je spal a oddychoval po práci. Lebo už mám dosť hádzania kartónov od 16:00 niekedy aj do 4:00 rána. Viete si predstaviť, že si asi 60 obchodov, ktoré možno aj vy sami navštevujete dokážu objednať toľko tovaru, že by ste sa najradšej na všetko vykašľali? Alebo si to objednajú tak, že všetko musíte odhádzať a najmä ťažké kartóny?

Filiálky, ktoré ma večne týmto rozčuľujú a zhodnotil som, že baliť pre nich ovocie a zeleninu je častokrát za trest sú tieto:

- DUNAJSKÁ STREDA
- ŠAMORÍN
- SENICA
- BYTČA
- NOVÁ BAŇA (niekedy)
- BRATISLAVA (GALVANIHO ULICA)

Už len keď dostanem papier s tým, že mám zabaliť túto predajňu a vidím tie artikle, je mi jasné, že je to nadlho. Ale popravde ma neštvú tak tie predajne, ako neskutočná nekolegiálnosť ostatných spolupracovníkov zeleniny.

Každý si tu hrabe pre seba, každý chce čo najviac a je ochotný to ostatným sťažiť čo najviac, len aby on ostal ten najlepší a iní boli zase za nemožných. Ako aj včera. Jeden nemenovaný kolega dokázal zarobiť výkon 3-omi predajňami tak, ako ja svojimi výslednými siedmimi. A okrem toho to pripravoval spolu s novým pracovníkom, ktorý nám zatiaľ iba pomáha. Úprimne je o moc jednoduchšie vyviezť zo 700 kusov kartónov nejakých 400 a hádzať po dvaja... ako hodiť tých 700 kusov na 3 predajne.

Na pomoc ostatných sa už ani nespolieham a rozhodne si hľadám inú robotu, lebo mám toho skutočne plné zuby. Najradšej by som im odovzdal kartičku, rozlúčil sa a bolo by nás o jednoho menej. Každopádne vďaka Lidlu sa nemôžem stretať s kamarátmi, nemám chuť nič písať, nedokážem sa radovať z ničoho (leda ak vidím konečne po mesiacoch niekoho z priateľov) a rozčuľuje ma tá časová flexibilita. Celkom isto už viem, že až budem mať lepšiu ponuku ako je moja súčasná robota, vezmem ju a rozlúčim sa so všetkými (okrem tých pár priateľov čo som si tam našiel) nadobro a isto sa tam už nevrátim. LIDL mi totiž vzal všetku chuť do života, ktorý je už pre mňa strašne monotónny. Ľutujem toho dňa, kedy som tam nastúpil.

 Skutočný príbeh

8 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu