Petrin príbeh:
Ako som už spomínal v minulej časti chatu tak tento príbeh sa rovnako odvíja práve odtiaľ. Všetko sa to začalo tým, že sme štyria boli nakúpiť vodku a borovičku do dediny. Na to sa všetci poskladali, ktorí mienili počas chaty chlastať. Ja teda nie.
Ale späť k príbehu. Petra išla s nami a trošku sme zaostali a vyprávali sa. Keď sme sa ale vrátili tak si nás všetci v nálade začali doberať a Petre sa nakoľko bola opojená alkoholom načisto vytratila nálada. Nevedel som ako jej pomôcť a cítil som sa strašne slabý. Napriek tomu som sa jej celú dobu venoval lebo rozprávala iba to, že ju nikto nemá rád a nemá prečo žiť. Bol som pri nej lebo som sa bál, že urobí nejakú hlúposť. Jednoducho to poviem tak, že som sa o ňu musel starať lebo som sa o ňu skutočne bál. Dokonca sa nám rozbehla z chaty preč a čo sme boli triezvi tak sme ju museli zastaviť. Vyzerala ako zmyslov zbavená a dopadlo to tak, že stále zvracala dokým ju neprestalo bolieť brucho. Nakoniec sama vošla do náruče jedného našeho spolužiaka, ktorý sa potom o ňu postaral a mohli sme sa prestať báť. Napriek tomu priznávam, že tých pár hodín, čo som ju takto videl na mňa poriadne zapôsobilo. Neviem si to vysvetliť ale mal som o ňu (hoci sme sa v škole predtým nikdy moc nerozprávali) poriadny strach. Bál som sa aby neurobila nejakú hlúposť.
Posledný príbeh z tejto štvorlógie bude zajtra.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár