Hovoríte si? Ako si to môžem pamätať? Jednoducho. Toto bol tak neuveriteľný gól, že zabudnúť sa na to skutočne nedá. Ale je vidieť, že keď som bol malé decko, mal som neuveriteľné predstavy a nápady. Ako sa to vlastne zomlelo? No začneme od začiatku.

Jedného dňa som prišiel domov. Okamžite som nabehol k babke a začal ju ťahať za rukáv. A potom som hlesol (vraj podľa babky) najkrajšiu hlášku za celý život. - "BABKA, VIEŠ AKÍ BUDEME BOHATÍ?!"
Ona na mňa len prekvapene pozrela a spýtala sa: A prečo budeme bohatí?
"Niečo som objavil. Poď sa pozrieť."
Vyzeral som vraj, akoby som objavil zlatý poklad. A tak som babku ťahal po uliciach Dubnice, až sme konečne došli na správne miesto. Ukázal som na niečo a babka prekvapene ostala v nemom úžase. Viete čo bolo tým mojim objavom? Obyčajná stará Avia.

A ja hneď - "Babka, to nikomu nepatrí. Chodim tadeto už týždeň a nikto si to furt nebere. To určite nikomu nepatrí. A keď to rozobereme na súčaiastky a tie predáme, vieš akí budeme bohatí?"

Chvíľu mlčala, no potom sa začala smiať a povedala, že o tom dá vedieť rodičom, a uvidíme, aby ma odtiaľ dostala.

No. A čo s Aviou? Nerozobrali sme ju na súčiastky a ani sme sa nestali mimoriadne bohatí.

No sranda - detská myseľ je úžasná.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
stevie  17. 6. 2008 11:10
sranda
 fotka
pershing363  17. 6. 2008 12:28
Srandy kopec
 fotka
biancadetolle  17. 6. 2008 18:48
Ja som ukradla babke z peňaženky stovku lebo som si chcela kúpiť manžela... Mala som päť.
 fotka
romika  18. 6. 2008 10:35
mno..ja som zas ukradla mame raz z penazenky stovku, lebo som si chcela kupit od bociana braceka...
Napíš svoj komentár