Všetci sme bezmocní. Nemáme schopnosti ochrániť ľudí vtedy keď to najviac potrebujú a nedokážeme pomôcť našim blízkym, keď sú smrteľne chorí. Nedokážeme ich zachrániť a čím ďalej to ide tým je to stále horšie. My to vidíme. Nemôžeme ale proti tomu nič urobiť. Iba čakať či bude lepšie alebo horšie.
Nepomôžu nám žiadne peniaze ani nič čo máme. Im už častokrát ani pomoci nie je. Nám je to potom vždy tak hrozne ľúto. Sú chvíle, kedy by sme oveľa radšej boli, keby sa niečo takéto ani nestalo. Nie je nič horšie ako vidieť svojich blízkych alebo priateľov bezmocne ležať a umierať s tým vedomím, že nič nezmôžeme a musíme len čakať na smrť, ktorá je niekedy pre tých ľudí vykúpením.
Všetci sme v tomto slabí. Bohužiaľ. Keby niekedy len môžeme ochrániť ľudí, ktorých skutočne milujeme. Ale nedá sa to.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
len_ja
3. 7.júla 2007 14:13
noo..je to smutne..ale bohuzial taky je zivot..
2
zivot je obcas kruty a zahrava sa s nami, s tym nic nespravis...je to uz davno pisany kolobeh... musis sa s tym zmierit, ze tak ako ti bolo dopriate zit, bude ti odopreta vecnost...
3
často tych ludí nedokážeme zachrániť,no môžeme sa pričiniť o to,aby umierali s pocitom,že tu na Zemi ich niekto miloval
4
mojko dufam,ze sa nic nestalo,co by ta podnietilo k napisaniu tohto blogu..je pravdivy a krasne kruty..
5
no, musim ta uz prestat citat dnes, lebo mi je horzne smutno po tomto duplom, a musim robit konecne aj ulohy uz...
Napíš svoj komentár