Toto je asi otázka, každého z nás. Čo je na svete vôbec fér? Všetci by sme určite boli niekedy radšej, keby všetko ide podľa toho ako si to my predstavujeme a nie tak ako sa to vyvíja. Viem to, lebo sám som si to cestou životom uvedomil. Je to akoby naschvál ale nikdy nejde nič tak ako by sme si to predstavovali. Prečo ale? Prečo nemôže niečo fungovať tak ako by sme to my chceli a nie ako sa to zomelie?

Možno by som si túto otázku nikdy ani nejak poriadne nekládol nebyť toho, že sa dievča, ktoré som v živote strašne ľúbil a stále ho tak strašne ľúbim nezamiluje do iného chalana. Je to strašný pocit. Človek verí, že spoznal dievča svojho života. Nič sa ale nestihlo ani začať a preto nechcem hovoriť o ničom, žeby som sa popálil. Nemal som sa ani na čom. V momente ako som ju poriadne spoznal som si uvedomil, že predo mnou stojí veľmi výnimočné dievča. Nedokážem vysvetliť prečo ale je to tak. Snažil som sa ju spoznať ale ešte bližšie. Postupne som si uvedomoval, že ju mám moc moc rád a prial by som si asi aj niečo viac ako len rozprávať sa, stretávať sa v škole a podobne. Vedel som, že ma na nej niečo strašne moc priťahuje. Popísať sa to ale asi nedá. Bolo to zvláštne. Keď sme boli spolu tak ma celé telo tak strašne hrialo. Trvalo to možno dosť dlho, kým som si uvedomil čo sa so mnou vlastne deje ale nakoniec mi to došlo. Ja som sa zamiloval. Bolo to krásne. Prial som si tak aby sme mohli byť spolu, a aby to všetko fungovalo. Snažil som sa o to. Hádam za nič iné na svete som sa nesnažil práve tak moc ako o jej priazeň a jej lásku.

Všetko to vyzeralo tak super. Stali sa z nás takí krásni priatalia. Všetko bolo naozaj krásne. Mne chýbala len jedna vec. - Aby so mnou chodila. Tak moc som si to prial a ona to vedela. Hovorila mi ale, že ma berie len ako priateľa a nič iné odo mňa nechce len aby som ju bral aj ja tak. Možno sa človeku na prvý pohľad zdá, že je to vlastne úplne jednoduché. Povieme si fajn a nájdeme si inú. Omyl! Nedokázal som to a aj keď boli momenty, že som si myslel, že si skúsim nájsť inú predsa len som vytrval. Nič som si tak v živote neprial ako jej lásku. Tak moc som si ju prial.

Teraz už je to ale veľmi zložité. Má chalana a mne to priznávam nie je celkom jedno. Hoci som sa s tým zmieril a nestaviam sa do nich, verím, že ma všetci pochopíte keď poviem, že by som si prial aby som to čo má on mal ja. Nie je to nič zlé, ale napriek tomu neviem, či mi patrí pociťovať tak intenzívne, že som vždy len druhý. Hoci sa to jej nezdá - robí mi strašné rany. Tým, že mi vnucuje jeho priazeň a chce byť aj v mojej blízkosti a podobne ma doslova zabíja. Z toho mám potom mindráky ešte dlho do večera. Mňa to strašne bolí lenže čo je horšie - on akoby ani nerozumel tomu: PREČO SA JA VLASTNE TRÁPIM??? V jeho očiach to vidí asi takto: Ona je šťastná s ním a ja by som mal byť šťastný z jej šťastia. Na jednej strane to je pravda ale na tej druhej ma to strašne mučí. Možno práve to mi dalo dôvod na to, aby som ho absolútne odignorovával a nestretával sa viac s ním. Nechcem chodievať tam, kde je bolesť.

Stále sú spolu. Ja si ale napriek tomu už 5 mesiacov strážim svoje postavenie najlepšieho priateľa a stretávame sa ale nie v jeho prítomnosti. Nejako to zvládam a som rád, že ju stále mám. Práve toto nás mohlo rozdeliť ale my sme stále najlepší priatelia a snažíme sa aby to bolo tak aj ďalej.

Kiežby som ale dostal ešte možnosť získať si jej srdce. Tak moc by som si to prial. Vymenil by som za tú šancu čokoľvek na svete. Moc, ktorá by mi ale tú šancu mohla dať asi už rozhodla inak. Mrzí ma to ale nechcem, aby som prišiel o jej lásku, ktorú môžem pociťovať každý deň. Treba sa uspokojiť s tým, čo človek má aj keď to niekedy strašne bolí. Dúfam, že sa to raz otočí ale naozaj neviem. Všetko je naklonené viac proti mne. Mám len jej dôveru a priateľstvo. Napriek tomu je to strašne moc a ja si to vážim. Mám ju rád a nikdy neprestanem. Keby som v živote dostal ešte šancu, tak by som sa jej isto chopil. Je to ako veľký zázrak.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
laciskoo  23. 5. 2007 21:15
No zavidiet ti teda nemozno ,ano je to taka nahoda v podstate, myslim ze neexistuje nieco ako spravodlivost, iba to casto cele vyjde tak nejako dobre alebo zle .. No ale zase nevzdavaj sa a docasne sa uspokoj s tym co mas a neuvazuj co by bolo keby jednoducho pokracuj v tom co robis snad sa stastie obrati na tvoju stranu
 fotka
rami12  30. 5. 2007 07:30
Vladi, je tvoj pribeh poznam.. a ako vidis, konecne som si nasla cas zastavit sa tu

ale skus to brat aj z trosku inej stranky.. priatelstvo byva trvacnejsie ako laska, ty vies o mojom vztahu, vies, ze sme boli najprv kamarati, vastne najlepsi kamarati a teraz sme spolu ako partneri.. a vladi, keby sa nieco v laske pokazilo, tak v jednej osobe stratim aj lasku aj najlepsieho kamarata.. co je obrovksa strata, a v laske sa skor moze nieco pokazit ako medzi priatelmi, je viem, ze ty ju velmi lubis ale kazdy ma niekde svoj osud napisany a mozno ta stretne v zivote nieco uplne ine, a ty budes mat nejaku svoju lasku a okrem nej aj svoju najlepsiu kamaratku Petku.. ktovie, ale ja verim, ze osud uz mam dopredu urceny, a iba do istej miery s nim mozme manipulovat...
Napíš svoj komentár