Denník Endre-silentname datovaný na dni 4. 8. 2003 a 5. 8. 2003

To čo tu budete čítať je skutočné!

4. 8. 2003 - 23:14

Dnešný deň som sa konečne vrátil z Rakúska. Prežil som tam 10 super dní, ktoré si navždy zapamätám. Konečne Janke darujem ten krásny lapač snov, ktorý som jej kúpil. Niečo také určite nikde nenájde. Viem, že tie dni stáli za to, ale napriek tomu si myslím, že niečo také nezoženie v Dubnici nikde. Aj na ostatných sa teším, ale na ňu na viac. Už sa neviem dočkať kedy ju objímem. Kedy jej poviem, že som na ňu myslel a dám jej ten krásny darček. Škoda, že som jej nemohol volať z Rakúska. Nemohol som to bez nej vydržať. Zajtra idem k babke. Už sa teším až ju uvidím. Mám ju rád.

5. 8. 2003 - 22. 26

Ak ja dneska nezomriem, tak asi nikdy? Čo som komu urobil? Komu som sa previnil? Komu ona? Čo spôsobilo, že Janka musela odísť a jediné čo som mohol, bolo ísť jej na pohreb? Čo? Nenávidím všetko. Nenávidím seba, nenávidím život. Len mi berie a berie. Akoby som toho nemal na seba dosť od kamarátov, ktorí sa len zo mňa smejú a ubližujú mi. Prečo musela zomrieť práve Janka? Prečo nie niekto iný? Prečo nie niekto, koho nemám ani trochu rád? Prečo? Ja neviem. Neviem čo robiť. Som zničený. Nemôžem ani existovať. Ani akosi už nechcem. Chem byť s Jankou! Chcem! Strašne chcem!

To je ale rozdiel po jednom jedinom dni, čo poviete? Janka Galanská odišla 2. 8. 2003 na následky ťažkých zranení, ktoré si spôsobila, keď v Kšinnej spadla zo skaly a dočista sa dolámala. Pravda je, že po tom, čo sa jej to stalo sa všetci báli, či sa sktuočne nepoberiem za ňou. A tak moc som to vtedy chcel. Nechcite si ani predstaviť ako. Nechcite.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu