Toto je podľa mňa skutočná pravda. Deti vedia, aký by mal svet byť. Nemusia nič predstierať, len vidia čo je zlé a čo je dobré. Dokážu sa hrať s kýmkoľvek v škôlke ako najlepší kamaráti, dokážu uveriť všetkému čo im poviete. Nebolo by niekedy krásne, keby v nás to dieťa občas ostalo žiť? Aby sme dokázali komukoľvek veriť, aby sme nemuseli mať masky pred ľuďmi? Ja by som to chcel. Aby mohol skutočne svet byť nádherné miesto, kde si ľudia pomáhajú, kde sa ochraňujú, kde nič nepredstierajú a kde sa nemusíme báť, čo nastane za chvíľku.

Ale keď sme dokázali mať tieto pocity ako dieťa - keď sme mali možno 3 až 10 rokov, tak prečo to z nás teraz, keď už máme vek vyšší zmizlo? Detská myseľ dokáže veľmi fascinovať, lebo sa vyjadrujú cez kresby, cez svoje detské poznatky, ktoré dostávajú od kamarátov v škôlke alebo škole. Ale čím sme starší, tým viac nás fascinujú iné veci. Zakázané, nebezepečné a podobne. Akoby sme to dieťa v nás už zabili.

Neviem. Podľa mňa je ale niekedy fajn, keď človek ostane trochu dieťaťom. Aby si uvedomil, že niečo by mohlo byť krajšie úplne inak, ako je. Ako deti sme určite všetci chceli spasiť svet, chceli byť s každým za dobre a každého mať radi. Ale potom sa všetko začalo meniť. Prichádzajú prvé znaky sily, šikany, vyvršovania sa nad inými a podobne. A mení nás to.

Kiež by ten svet, ktorí vidíme ako deti ostal medzi nami navždy. Aby sa nám krátke chodby zdali neuveriteľne dlhé, aby sa nám strop zdal vysoko, aby sme mohli cítiť, že raz sa dostaneme na vyššiu preliezku, kam sme nedosiahli. Aby sme prežívali krásne a úprimné lásky bez akýchkoľvek zábran a zlých úmyslov. Aby bolo všetko čisté ako v čase, keď sme boli deti, čo sú pre mňa 90-te roky. Občas mi to chýba. Chýba mi ten pocit byť dieťaťom. Bezstarostný a šťastný život. Ale hlavne - čistý a nepoškvrnený.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
saddath  17. 7. 2008 16:59
neviem, či by som v tejto dobe s tým súhlasila...
Napíš svoj komentár