Doska Času (1. Kapitola) - Lenka a ja

Lenka bola odjakživa ako anjel. Toľko dobra, čistoty, nehy a lásky v jednom človeku by ste zrejme nikde inde ani nenašli. Bola to mladá osemnásťročná dievčina mne asi tak po plecia s krásnymi hnedými očami plnými citu. Jej úsmev mi dal vždy pocítiť obrovskú lásku k môjmu srdcu a jej nádherné hnedé vlnité vlasy boli také jemné a príjemné, že som si vždy prial v nich rukami prechádzať. Jej čisté srdce a dušu som na nej miloval najviac. Keď som skončil v jej objatí, prial som si aby to nikdy neskončilo. Vedeli sme rozprávať o čomkoľvek. Boli sme najlepší priatelia ale hlboko vo svojom srdci som vždy túžil po jej láske. Bola to moja nenaplnená túžba, ale nechcel som ju nikam tlačiť. Bál som sa, že stratím aj jej priateľstvo a to som si nechcel vziať na svedomie. Preto som sa vo vzťahu nesnažil nikam posúvať ani jej moje city príliš vyjadrovať. Mal som z toho strach. Vedel som, že aj ona ma má vo svojom srdci strašne rada a nechcela by ma stratiť. Rozhodne som do jej srdca patril. Dnes viem, že všetko čo mi dávala a čo som od nej dennodenne dostával som si nevážil a bolo mi to málo. Prvé roky som naozaj chcel všetko naraz a hneď, ale neskôr som skrotol. Premýšľal som sám nad tým prečo som bol vždy taký hlúpy a nevenoval sa jej hneď od začiatku. Vyčítal som si to, lebo to bolo dievča mojich snov. Teraz ale viem, že všetko malo svoj zmysel. Lenka bola asi naozaj môj anjel a veľa ma v živote naučila. Nebyť jej, nikdy by som nezažil pocit čistého zaľúbenia. Vďaka nej dodnes viem, že úprimná láska môže trvať večne. Sám som ale pochopil ako veľmi ju ľúbim až oveľa neskôr. Začalo to všetko príchodom Emila. On mi dokázal, ako moc Lenku ľúbim a práve na ich vzťahu som si uvedomil koľko bolesti vie človek prežiť, keď je takto úprimne zaľúbený.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu