Doska Času (10. Kapitola) - Deň V Horách

Lepší program na prežitie krásneho dňa typu ja a ona som si ani nemohol vymyslieť. Všetko bolo také krásne. Žiadny telefón, naokolo nikoho len my sami dvaja a krásne nebo nad nami. Vedel som, že dnešok bude rozhodne ten najkrajší deň vôbec. Takto byť spolu som si prial už dávno ale nikdy mi to nevyšlo. Miesto toho buď išla s rodičmi alebo ešte častejšie sa stávalo, že bola s Emilom. Ja som na to aby som ju stretol nemal nikdy šťastie. Často ma to mrzelo Tak moc som si prial, aby sme raz mohli byť spolu a nájsť si na takýto nádherný výlet len tak čas. A konečne to tu bolo. Len ja a dievča mojich snov, na pleciach ruksaky s jedlom a vodou v dobrej nálade sme vyrazili. Prešli sme asi zhruba 2 kilometre a rozhodli sme sa oddýchnuť si len tak na lúke a to štýlom ľahnúť si len tak na trávu a pozerať sa do neba. Ja som samozrejme súhlasil. Nakoniec nič romantickejšie ma v tom momente ani nenapadlo ako sa len tak pozerať do neba a možno skúmať mraky a zisťovať na čo sa ktorý podobá. Tak sa aj stalo. Vydržali sme to asi päť minút. Potom sme sa jeden k tomu druhému nahli a bozkávali sme sa ako v romantickom filme. Vedel som, že túto chvíľu už nič nepokazí. Bolo to niečo nádherné. Moja jediná túžba v tom momente bola aby to trvalo navždy. Trvalo to však asi 2 minúty. Potom sme vstali a pokračovali v ceste. Lenka sa usmievala od ucha k uchu a mal som pocit, že už všetko môže byť len krásne. Vtom sa ale čas zastavil a predo mnou sa opäť zjavil Boh. „Tak sa mi zdá, že si splnil jedno zo svojich veľkých želaní Milan.“ „To rozhodne áno. Nerozumiem prečo si mi nedal tento život hneď. Možno by som ho ešte trochu zlepšil ale to je teraz jedno. Prosím ťa ale celkom naozaj – nechaj ma dnešok prežiť šťastne. Dnešok totiž patrí iba jej.“ „Ale na mňa by si zabúdať nemal,“ povedal mi vtom Boh. Sám som si uvedomil, že som povedal hlúposť a ospravedlňoval sa, ale on mi povedal, že rozumie a potom: „Neboj sa. Neprišiel som preto, aby som ti zmenil plány, ani aby som ťa sledoval. Chcem ti len povedať jedno: Buď v tomto svete opatrný. Nevieš čo ťa čaká a bol by som nerád ak by si potom niečo veľmi ľutoval.“ Ja som mu to odsúhlasil ale nevenoval som tomu veľkú pozornosť. Nakoniec som nerozumel tomu, čo by ma malo prekvapiť v tento nádherný deň. Všetko bolo totiž také nádherné. Keď potom posunul čas opäť dopredu, pokračoval som v krásnom dni s Lenkou. Nebolo už nič, čo by nás mohlo rozdeliť. Všetko bolo jednoducho strašne nádherné. Boli sme takto spolu až do večera, keď vyšli na nebesá všetky hviezdy a my sme sa na ne pozerali. Potom sme sa pod nebom pobozkali po druhýkrát a ja som mal pocit, že sa vznášam. Jej bozky boli také jemné a príjemné, že som nevedel, či ma bozkáva človek alebo anjel. Potom sme už ale usúdili, že je čas, aby sme sa vrátili domov a tak sa aj stalo. Odprevadil som ju domov a keď sme sa rozlúčili pobral som sa domov sám. Doma sa maminka ku mne okamžite rozbehla a pýtala sa, kde som bol, lebo mala strašný strach Nemohla ma chytiť na telefóne a už sa bála,že som mŕtvy. Ja som v prvom momente nerozumel, ale ona mi potom začala pomaly vysvetľovať, čo sa stalo. Vraj za ňou prišla Simonkina mama a oznámila jej, že jej dcéra počas prechádzky prišla o život. Na ceste domov ju prepadli nejakí gauneri, okradli a poriadne zmlátili. Nejaký chlap, čo ju asi o hodinu našiel zavolal okamžite záchranku no neprežila. V tom momente som nevedel čo povedať. Zašiel som do izby a tam mi už zvonil telefón. Volala mi Lenka. Tiež ju tá správa poriadne vykoľajila. Keďsom si ľahol začal som úprimne plakať. Jedna členka z bývalej Trojice bola mŕtva. Hoci sme sa v tomto živote nerozprávali aj tak ma to zničilo. Tak dlho som odďaloval chvíľu porozprávať sa s ňou, že už nebolo kedy. Cítil som sa strašne.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu