Trvalo mi asi dva týždne, kým som sa z toho všetkého ako-tak spamätal a Lenke samozrejme tiež. Učitelia nás chápali a preto nás aspoň pár dní nevyvolávali. Vedeli uznať, že po smrti našej kamarátky to na nás všetko padlo. Stále sme bývali spolu, no už nám to vôbec nerobilo takú radosť ako predtým. Držali sme sa za ruky no nepomáhalo to našim srdciam. Napriek všetkému som si nevedel zvyknúť na to, že sme už len dvaja. Zdôveril som sa raz s tým všetkým Megan. Nemohol som si pomôcť ale jediné riešenie môjho trápenia som videl v porozprávaní sa s niekým, kto by mi mohol pomôcť. Megan ma otvorene počúvala a mal som pocit, že so mnou veľmi súcití. Povedala mi, aby som sa tak netrápil a aby sme s Lenkou ostali stále spolu, aby som bol pri nej. Okrem toho ale ešte to, aby sme sa čo najskôr na to, že ju už neuvidíme pokúsili zabudnúť, lebo nám to len ubližuje. Ja som s ňou musel súhlasiť a rozhodol som sa ju poslúchnuť. Mal som pocit, že by to naozaj mohlo pomôcť.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
michellka  4. 6. 2008 20:43
mimochodom to mas naozaj kamaratku Megan??? to je fakt dost huste a zaujimave meo take netradicne
Napíš svoj komentár