Doska Času (16. Kapitola) - Bozk

Zašiel som za ňou a aspoň zhruba jej načrtol svoj problém. Ona mi povedala, že teraz nemá kedy ale po škole by nemala problém zájsť so mnou niekam von a porozprávať sa. Ja som v nej videl svoju poslednú nádej Mal som pocit, že ak mi nepomôže ona, tak už nikto. Hneď po vyučovaní sme zašli do cukrárne na zmrzlinu a zákusok a so slzami som Megan rozpovedal svoj príbeh. Ona najprv len počúvala a potom mi povedala: „Milanko, uvedom si, že smrť Simony veľmi veľa zmenilo. Teraz momentálne sa díva na veci úplne inak a bude treba trochu času, kým sa spamätá. Ver mi, viem o čom hovorím a potom bude zase všetko dobré.“ S tým ma chytila za ruku a začal som mať pocit jej opory. Pôsobilo to na mňa veľmi dobre a upokojujúco. Postupne som sa začal uvoľňovať a zrazu sa v mojom vnútri zobudil akýsi silný pocit Megan pevne objať a bozkať tie jej nádherné pery a dotýkať sa jej nádherných čiernych vlasov. V momente pre mňa nikto iný neexistoval. Ani neviem ako, ale zrazu sa naše pery spojili v jeden nádherný bozk. V tom momente som mal pocit, že lietam. Bolo to proste tak super. Túto harmóniu však vyrušil nový zákazník, ktorý vstúpil do cukrárne a ja som nemohol veriť vlastným očiam, kto stojí vo dverách. Bola to Miriam.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu