Doska Času (3. Kapitola) - Minulosť

Veľmi často som sa vracal ku svojej minulosti. Tam som práve hľadal odpovede na všetky moje otázky, ktoré sa mi vírili v hlave. Najviac som si premietal moment, keď som Lenku po prvýkrát sklamal a to ešte v čase mojich šestnástich rokov. Vtedy som si všímal úplne iné dievča. Volala sa Miriam a bola veľmi pekná. Viem, že vtedy som ešte netušil, že sa do Lenky tak moc zaľúbim. Bolo to pre mňa nepredstaviteľné. Keď sa to ale všetko potom začalo vyvíjať, videl som do jej srdca oveľa hlbšie. Stále viac ma na Lenke priťahovala jej vnútorná čistota. Čím viac som bol s ňou tým viac som veril, že je to dievča, ktoré ma má rado, a ktoré naozaj ľúbim. Stále som si ale minulosť vyčítal. Videl som len svoje chyby a všetko dobré tým zakrýval. Nechcel som vidieť koľko sme získali, čím sme sa stali a ako ma mala rada. Jediné, čo som videl bolo, že ona necíti ku mne to čo ja ku nej. Každý deň bol o tom istom a v nikom som nevidel pomoc. Keď nad tým teraz uvažujem, nebesá už zrejme nevydržali moje ustavičné nešťastie a slepotu. Neviem ako sa to stalo, ale jedného večera, keď som si líhal spať, zažiarilo v mojej izbe jasné svetlo a predo mnou stál mladý asi tridsaťročný muž celý v bielom. „Ahoj Milan!“ prihovoril sa mi. „Ty si teda myslíš, že si mohol mať lepší život, keby si neurobil jednu chybu.“ „Ako to viete?“ opýtal som sa. „Vieš, ja som sám Pán Boh a už nevládzem dlhšie pozerať na tvoje utrpenie. Dám ti pomocou tohto „Dosky Času“ život aký chceš. Tú jednu chybu zmažeme a dostaneš tým celkom nový a podľa teba zrejme lepší život. Súhlasíš?“ Ja som chvíľu nechápavo pozeral ale potom som mu prikýval. On nato stlačil na tej „Doske Času“ nejaké tlačítko a potom zmizol. „To bol iba sen.“ Pomyslel som si a ľahol som si späť. Ráno však bolo všetko inak než normálne.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu