Normálne ako každé ráno som sa umyl, obliekol a pokúsil predtým, než pôjdem do školy niečo zjesť. To sa mi ale podarilo veľmi zriedkavo. Potom som sa pustil do balenia tašky a pritom mi hrala nejaká muzika. Keď som ale otvoril dvere, začalo sa niečo naozaj čudné. Pred mojimi dverami stála Lenka. „Ahoj Leni, kde sa tu berieš?“ opýtal som sa jej. Ona sa na mňa prekvapene pozrela a potom povedala: „Veď ako každé ráno ťa tu čakávam. Chodievame predsa do školy spolu. Čo si sa dnes nejako zle vyspal alebo čo?“ „Ale nie, len som ešte unavený,“ povedal som, aby som tú tému nejako odohnal. Zamkol som byt a pobrali sme sa spolu na zastávku ruka v ruke. Cestou som Lenke hovoril ako moc som rád, že ju vidím a podobne. Ona sa usmievala a mal som pocit, že teraz sa skutočne vznášam. Takýto život som si skutočne prial. Teraz sme spolu a všetko je konečne správne. Nastúpili sme do autobusu a potom sme si sadli na naše miesta. Tie boli akosi vždy pre nás rezervované. Začali sme sa rozprávať o včerajšom dni, len ja som nevedel ako jej mám vysvetliť to o čom som včera sníval. Prišlo mi to také čudné. Ďalšie prekvapenie ale nastalo, keď nastúpila do autobusu Simona. Tá sa na mňa absolútne nepozrela ani nič. Spýtal som sa Lenky, že čo sa s ňou stalo a ona mi prekvapene povedala, že ja a Simona sa nerozprávame už asi pol roka, lebo mala pocit odstrčenosti. Ja som nevychádzal z údivu. Lenka ma najprv čaká pred dverami a teraz zisťujem, že Simona a ja už nie sme viac priateľmi. Čo také sa za dnešok dozviem? Mal som pocit, že som prespal aspoň tristo dní a celý svet na mňa akosi zabudol. V škole som prežil úplne normálny deň, len som si všimol, že Miriam v škole nie je ale nikto ju nediktoval ako chýbajúcu. Úplne mi unikali všetky súvislosti. Lenka, Simona a Miriam... čo sa to tu deje? Vtom ale prišla do triedy nejaká študentka a povedala, že tu mám návštevu. Ja som len nechápavo vyšiel a vonku ma čakal ten muž, ktorého som videl u mňa v izbe včerajšiu noc. „Čo sa to tu preboha deje?“ „Nevyslovuj pred Bohom meno božie nadarmo,“ napomenul ma s úsmevom na tvári a potom pokračoval. „Vieš, tým, že si ty chcel nový život, bolo nutné urobiť pár zmien. Bolo treba vyriešiť pár dôležitých problémov.“ „Kde je vlastne Miriam?“ spýtal som sa ho. „Miriam je dobre na inej strednej škole. Na túto sa totižto nerozhodla ísť. Chodí teraz do školy do Trenčína. Ver mi, že sa má fajn. To je ale myslím, len malá časť tvojho problému. Viac ťa asi trápi tvoja kamarátka Simona, nemám pravdu?“ Pomaly som začínal veriť, že som sa naozaj stretol so samotným Bohom. Bola to ale taká zvláštna predstava. Potom som mu odpovedal: „Tak to chcem naozaj vedieť čo sa s ňou stalo.“ „Tak to ti je taký zaujímavý príbeh. Simona bola vždy pre Lenku nenahraditeľná a rovnako to fungovalo aj naopak. Potom prišli ale sem na školu a tam si sa zjavil ty. Ona sa s tebou spoznala ako prvá a zoznámila ťa aj s jej kamarátkou Lenkou, na to si určite spomínaš. K týmto momentom totižto aj v tomto svete došlo. Ale rovnako sa tu stalo, že ty a Lenka ste sa do seba zaľúbili a týmto ste trochu narušili vašu priateľskú rovnováhu. Simonka to pociťovala veľmi intenzívne a vinila potom teba z toho, že si jej vzal tú najlepšiu priateľku. Je mi jasné, že to tak nie je, ale presvedčiť ju nemôžeš. Nechce ťa ani vidieť. Dúfam, že som ti to vysvetlil jasne.“ Vysypal zo seba. „Ako je ale možné, že sa to všetko stalo?“ spýtal som sa. „Uvedom si, že si chcel nový život a v tom pôvodnom si spravil tú chybu, ktorú si stále spomínal. Potom sa ti dva roky vyvíjali tak ako si spomínaš. Ale pozor tu k tomu nedošlo. Tu si si naopak Lenku všímal hneď od začiatku a tým sa celý tvoj život za tie dva roky vyvíjal úplne inak.“ Začínal som chápať. Tým, že som zmenil jeden moment, spustila sa časová reakcia a zmenil som takto aj celú budúcnosť. Potom mi ale povedal, že už musí ísť, lebo má ešte moc práce ale chcel mi to aspoň trochu vysvetliť. Ja som sa mu poďakoval a vrátil som sa do triedy. Nikomu som ale o tom, čo som práve videl nič nepovedal. Vedel som, že by mi to nikto neuveril. Radšej som si teda sadol na miesto a počúval ďalej výklad angličtiny. V hlave sa mi ale vírili otázky ohľadom mojej budúcnosti, ktorú som si akosi nevedel predstaviť.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
michellka  2. 6. 2008 14:08
no to je poriadne zaujimave a vymysleene dufam hihi
Napíš svoj komentár