Dlho mi trvalo, kým som si aspoň nejako na môj nový život zvykol. Stále viac ma to nútilo ísť k Simone a aspoň niečo jej povedať. Mal som ju predsa tiež rád. Rozhodol som sa ale žiť v živote, po ktorom som túžil. To čo som hlavne chcel sa mi predsa splnilo. Pomyslel som si, že si na to všetko nejako zvyknem. Keď som ale išiel po škole s Lenkou domov dialo sa niečo naozaj zvláštne. Všetky dievčatá ma na ulici otvorene zdravili a chceli sa so mnou rozprávať a mal som aj pocit, že niekam zatiahnuť. Videl som na Lenke, že jej dobrá nálada sa pomaly vytráca. Jej oči mi hovorili, že je sklamaná a nahnevaná zároveň. Ja som však milé slečny rýchlo striasol a mohol som sa Lenke opäť venovať. Ona sa ma ale vtedy spýtala niečo čo som absolútne nečakal: „Prečo si s nimi nešiel, keď ťa tak volali? Som si myslela, že si s nimi radšej ako so mnou.“ Ja som nemohol najprv uveriť, no potom som zo seba dostal len: „Teba mám úplne najradšej. Nikdy ťa neopustím a už vôbec nie kvôli nim.“ Lenka mi síce prikývla ale v očiach som videl, že nie celkom mi verí. Nevedel som prísť na to prečo mi neverí. Spravil som snáď niečo zlé? Odprevadil som ju domov rozlúčili sa objatím a pusinkou a potom som išiel domov neschopný uveriť tomu čo sa práve stalo. Bolo to také úplne zvláštne. Nevedel som pochopiť jedinú vec z toho čo sa práve stalo. Odomkol som byt, vošiel dnu a ľahol si na posteľ. Mal som zrejme pocit, že tým, že sa položím na posteľ všetko toto zmizne a bude fajn. V mysli mi chodili spomienky, ktoré som neprežil a hovoril som si, ako to bolo všetko krásne, keď som bol so Simonou kamarát. Nevedel som si to vysvetliť ale chýbala mi. A čo sa Lenky týkalo, bolo to ešte horšie. Bolelo ma to, že si myslela, že pôjdem s tými dievčatami, čo sa mi len tak prihovorili. Cítil som v sebe toľko bolesti a rozhodol som sa radšej prespať. Potom som to ale zavrhol ale miesto toho som si natiahol čisté tričko, obul som si tenisky a pobral sa radšej von. Mal som pocit, že čerstvý vzduch mi urobí lepšie. Tam som stretol opäť tie dievčatá, ktoré ma vtedy aj s Lenkou zastavili. Stále sa ma snažili niekam dostať a hovorili, že si urobíme pekný deň. Ja som nakoniec súhlasil. Tie dievčatá som samozrejme poznal. V mojom minulom živote sme boli kamaráti ale moc som s nimi v podstate už ani nebýval. Zaviedli ma do ich obľúbeného baru a objednali si drinky. Ja som si objednal niečo tiež, lebo som mal v hlave skutočne poriadny zmätok a vtedy jeden pohárik urobí človeku lepšie. Kúpil som si jeden poldecák fernetu a pobral som sa za babami. Ony už v plnej paráde popíjali a rehotali sa ako blázni. Rozprávali sa o všetkom možnom čo prežili a podobne. Ja som na ex vypil svoj pohárik a zamyslel som sa potom, prečo tu vlastne som. Vtom ale jedna z dievčat – volala sa Dana – sa ma opýtala: „Prečo sa ty vlastne ešte o tú tvoju lásku tak moc zaujímaš? Pozri sa veď je tu tisíc oveľa krajších a ty sa túlavaš len s ňou. Čo takto keby si si vybral radšej mňa. Nakoniec som oveľa krajšia.“ Ja som neodpovedal len som nevedel naozaj pochopiť, prečo som sem vôbec prišiel a rozhodol som sa ísť. Rozlúčil som sa s babami a pobral som sa k východu. Chcel som odtiaľto preč. Hneď nato mi zazvonil telefón. Volala mi Lenka. „Ahoj Milan, tak kde si? Myslela som, že dnes sa pôjdeme spolu prejsť. Sľúbili sme si to predsa už v škole.“ Ja som sa ospravedlnil a povedal, že za chvíľku som u nej, že som zabudol a ponáhľal som sa, aby som nezmeškal. Keď som ale došiel, pozrela sa na mňa úplne smutnými očami a spýtala sa, kde som bol. Ja som jej povedal, že som si bol dať jeden drink a zabudol som. Lenka prikývla, akoby rozumela ale smutná nálada sa z nej nevytratila. Cítil som, že niečo tu nie je v poriadku a dokonca som mal dojem, že vedela o tom, že som bol predsa len tie dievčatá pozrieť. Nepovedala ale nič. Večer bol príjemný len Lenka sa neusmievala. Bolo mi z toho do plaču. Nevedel som si akosi na to všetko napätie, ktoré tu vzniklo zvyknúť. Po spoločnom večeri som ju bol ešte odprevadiť domov a potom som ta sám zašiel. Ľahol som si do postele a o chvíľu som zaspal. Dúfal som, že ďalší deň už prebehne lepšie ako tento prvý.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
michellka  4. 6. 2008 09:10
fiiiiha ece dobre ze je tento pribehz cely napisany a nemusim cakat na pokracovania hihi
Napíš svoj komentár