Doska Času (9. Kapitola) - Nová Nádej

Ďalší deň som vstal hádam po prvýkrát s poriadnym elánom a radosťou. Nemal som dlho pocit takého šťastia ako práve vtedy. Na svoj nový život som si postupne začínal zvykať. Vôbec to nebolo také ťažké ako sa mi na prvý moment zdalo. Na všetko som sa len musel pozerať z iného uhlu ako pôvodne. Dostal som nádej, že predsa len ešte všetko čo sa tu pokazilo zachránim, lebo to nebolo predsa len nemožné. Bol som šťastný, že sa vzťah s Lenkou vyvinul a rovnako som mal radosť aj z toho, že tu mám predsa len dvoch priateľov a to Romana a Megan. Viac som si robil starosti o Simonku. Stále som nevedel ako ju presvedčím, že ju potrebujem ale rozhodol som sa to nechať na neskôr. Nakoniec času bolo podľa mňa ešte dosť a rozhodol som sa sústrediť na úplne iné veci, ktoré mi prišli v tom momente podstatnejšie. „Tak ako sa ti darí Milan?“ ozval sa zrazu za mnou starý známy hlas. Otočil som sa a spoznal tvár Boha „Ale celkom v pohode,“ odpovedal som mu. „Mal som pocit, že už to nebude horšie ale nakoniec sa predsa len všetko otočilo na inú stranu. Myslím, že mám konečne nádej, že všetko bude tak ako predtým, a že deň, kedy som sa rozhodol použiť „Dosku času“ bude to najlepšie čo som spravil.“ „Nehovor,“ odpovedal mi. „Som rád, keď prinášam hlavne šťastie a dobré správy ale som naozaj zvedavý, či toto bude život, aký si predstavuješ. Nakoniec je to dar pre teba, aby si si konečne užil poriadneho šťastia, ktoré si celý život tak nevidel. Možno ho teraz vidíš lepšie.“ Usmieval sa, ale v tvári som jasne videl, že mi chce niečo dôležité povedať. Ale on miesto toho aby rozprával mlčal. Nuž som mu odpovedal: „Rozhodne áno.“ Po týchto slovách zmizol ako po iné razy a opäť som pokračoval na ceste. Bola akurát sobota a preto som si nemusel robiť starosti s tým čo do školy ale miesto toho som bol radšej pozrieť Lenku a navrhnúť jej spoločný výlet do hôr. Ona s radosťou súhlasila a tak som videl, že krásny deň sa začína vyvíjať.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu