Milá Januška!

2. 8. 2003 sa to presne stalo. Už je to viac ako 5 rokov, čo si jedného dňa po krutom páde dole zomrela na následky vnútorného krváciania do brucha.

Skutočne. Mala si len nedávno výročie a v tom čase si mi vošla opäť do mojich snov. Ani neviem prečo. Stále musím na teba myslieť, hoci 5 rokov je už skutočne veľmi dlhá doba na to, aby sa človek spamätal. Spamätať som sa už spamätal, rozhodne však nezabudol.

Všetko je to stále živé akoby len včera...akoby len včera mi babka oznámila o tom, že si zomrela. Tak som sa tešil, až ťa uvidím a miesto toho toto. To, že ma to vtedy skoro zabilo je druhá vec. Podstatné je, že som to prežil a ostal tu. Nemohol som ťa vidieť... musel ale ostať tu.

Bez teba je tu tak strašne smutno. Prial by som si, aby to bol všetko len sen. Dlhý sen, ktorý raz skončí a my sa uvidíme. Tak by to bolo krásne. Ľúbim ťa Jani.

Ahoj

Vladi.

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
zemlofka  7. 8. 2008 13:30
dosť smutné tá holka sa na teba určite z neba pozerá
 fotka
lola8  7. 8. 2008 14:02
áno isto ťa vidí a teší sa, že ty si tu a nie tam.. ale raz za pár desiatok rokov sa tam stretnete
 fotka
pawlo  7. 8. 2008 19:20
Jáj - je to smutné

Ale isto isto na teba spomína v dobrom.
Napíš svoj komentár