Keď cítiš lásku k nemu
Asi som moc neschopný
Idem k tvojmu domu
Mám pocit, že orieš
Na dvoch rôznych poliach
Neistotu zaseješ
Na svojich vlastných holiach
Jedno pole som ja sám
A to druhé je zas on
Ja ti ozaj neviem kam
Prečo som kým vlastne som
Nevidíš, že ja sa trápim
Kým jemu si jak ukradnutá
Nevieš, že na teba myslím
No u neho si zakopaná
Ja mu vážne neverím
Hovor mi čo chceš
No múr v tebe neprerazím
Ja pôjdem radšej preč
Možno raz ty pochopíš
Kým on vlastne je
Snáď si aj uvedomíš
Čo mi tak zle znie
Noci myslím na teba
No tebe to je jedno
Zlámal som si rebrá
Na chrbte nosím vedro
Je plné mojich žiaľov
Že viac ti ja neznamenám
Nezničím ich silou
Do vody sa ponáram
Už sa chystám utopiť
Na nič zlé už nemyslieť
Do mora sa potopiť
A svet už viacej nevidieť.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
2
jeeejda myslim ze presne viem o com a o kom pises... mam pravdu? pekne vyjadrne!
Napíš svoj komentár
Paci sa mi to! ma to aj hlbsi zmysel? ci sa ti to naozaj stalo alebo deje alebo to len tak skrslo v tvojej zmysli?