Detektív Minor vypočul Mainstreamovcov a potom sa rodičov spýtal, či by sa mohol pozrieť v chlapcovej izbe. Tí nenamietali. V detektívovi videli svoju poslednú nádej. Keď George osamel, pomaly sa začal prezerať po Malcolmovej izbe. Jediné čo mu prišlo neobvyklé bolo, že chlapec si so sebou nevzal nič. Ale absolútne nič. Podľa jeho rodičov všetko bolo na svojom mieste. Len ich syna nikde. Ak by ale ušiel z domu, tak by utiekol bosý a v pyžame? Táto idea sa mu absolútne nepáčila. No nič iné neprichádzalo do úvahy. Kiežby mu to mohol vysvetliť samotný Malcolm.
Následne sa pustil do prehľadávania jeho izby. Možno v nej nájde niečo, čo mu pomôže pokročiť. Prechádzal šuplíky, skrinky, dokonca nazrel aj pod posteľ. Nič zaujímavé mu však neudrelo do očí. Až počas študovania jeho knižnice postrehol niečo. Kniha, ktorá nebola nijako označená. Vytiahol ju, otvoril ju a usmial sa. Malcolm si viedol denník. Pomaly sledoval zápisy. Spočiatku nenašiel nič neobvyklé. Zrejme by sa mal zamerať na posledné zápisy. Lenže predsa len dôslednosť Georga Minora mu nedala. Po povolení rodičov o zapožičanie denníka začal poctivo študovať Malcolmove 16-ročné výlevy.
Dozvedel sa o jeho priateľstvách, láskach a rovnako aj o jeho vzťahu k rodičom. Väčšinou nič zaujímavé. Zápisy z rokov 2006 – 2008 rovno vynechal. Zameral sa hlavne na tie súčasnejšie. Len zrazu mal pocit, že nepociťuje súvis s jednotlivými udalosťami. Akoby sa všetko predtým dialo niekde inde. Nedalo sa nič robiť. Musel sa vrátiť. Sledoval poriadne zápisy, ktoré mu trochu niečo povedia. Úspešný bol až pri dátume 10. 9. 2008. Pri tomto dni si Malcolm zapísal:
„Vraj sa budeme sťahovať. Normálne sa neteším. Žijem tu celý môj život a som tu šťastní. Nechcem nikam ísť. Chcem tu ostať so svojimi kamarátmi. Nechcem si ani predstaviť ako to bude vyzerať keď budem zase niekto úplne cudzí. Stačilo mi to keď som nastúpil prvýkrát do školy. Pokúsim sa ich presvedčiť, aby sme nešli nikam, ale myslím, že aj tak si urobia po svojom. Neviem čo ma bude čakať.“
Malcolmov zápis končil. Z toho vyplývalo, že už rozumel nesúvisu. Najprv priatelia a lásky a zrazu nič len ustavičný strach. Pomaly chápal zmysel. Hľadal ďalšie zaujímavé zápisy. Prvý sa mu objavil pri dátume 20. 12. 2008. Tu sa Malcolm sťažoval:
„Drahý denník. Myslím, že mi neuveríš, čo ti práve napíšem. Blížia sa síce Vianoce, no ja sa na ne vôbec neteším. Chcel by som sa vrátiť naspäť domov. Tam mi bolo najlepšie. Mám pocit, že nikto ma tu nemá rád. Jediným priateľom si mi asi ty a môj macko Luke. Neviem čo si počnem. Všetko na mňa začína padať.“
George si pomaly začínal uvedomovať, že aj spomienky, ktoré chcel pôvodne preskočiť majú veľkú myšlienku. Mal motív. Teraz sa hádam konečne dozvie niečo o čine. Lenže Malcolmove zápisky ho nakoniec zaviedli celkom iným smerom.
15. 1. 2009 si Malcolm poznamenal:
„Neviem čo sa to tu deje. Na povale domu som objavil zvláštne dvere. Za nimi nič nie je. Iba čierna tma. Asi sa ráno spýtam rodičov, čo to znamená.“
George pátral naslepo, no zmienka o dverách nikam ho zaujala. Mal pocit, že sa o nich ešte niečo dozvie. A samozrejme. Pri dátume 24. 1. 2009 stálo:
„Hoci mi rodičia vtedy povedali, že za tými dverami mala byť terasa som si stále istý, že to čo som videl nebola ulica v noci. To nebolo nič. Tie dvere neviedli nikam.“ Mám z toho strach. Asi tu straší. Už neviem čo vidím.
Strach ale pomaly začínal pociťovať aj detektív Minor. Lebo to čo vyzeralo najprv ako obyčajný prípad sa pomaly začínalo meniť v niečo neuveriteľné. Akoby sa z reality dostali do hororového filmu. No Malcolmov denník hovoril za všetko. Čítal ďalej.
17. 3. 2009: „Tie dvere mi nedajú pokoj. Normálne rozmýšľam, že sa tam pôjdem pozrieť. Ale ako. Rodičia nechcú, aby som tam išiel a schválne ich zatarasili. Musím to urobiť niekedy v noci. Zistím, čo tam je.“
Dátum tohto zápisu bol pár dní pred Malcolmovým zmiznutím. Po ňom už nasledoval iba jeden. Dátum bol 22. 3. 2009, pár hodín pred tou udalosťou.
„Dnes keď všetci zaspia tam pôjdem. Už to mám vymyslené. Vezmem si baterku a trošku sa tam poobzerám. A hneď potom sa vrátim. Už sa neviem dočkať.“
Ďalšie stránky denníka už boli prázdne. Ale detektív Minor viac nepotreboval. Na druhý deň okamžite navštívil Mainstreamovcov a ukázal im zápisy v denníku. Tí neveriac vlastným očiam okamžite vybehli do podkrovia. George Minor im bol v pätách. O chvíľu sa sám ocitol na záhadnom podkroví.
Dvere, ktoré Malcolm opisoval vo svojom denníku stáli skutočne tam, kde mali. Pomalými krokmi k nich prechádzal. Ak to boli skutočne dvere, ktoré nikam neviedli, chcel sa o tom presvedčiť na vlastné oči. Dotkol sa kľučky, stisol ju a pomaly ich otvoril. To čo uvidel sa mu do pamäti vryje do konca života. Za tými dverami nebolo vidno slnečné svetlo, ani nič podobné. V skutočnosti to bola obrovská čierňava. Akoby to bola obyčajná čierna stena. Ani mu na um nezišlo ísť dnu. Rozhodol sa však aj tak otestovať či je všetko čo chlapec písal možné. Poriadne sa poobzeral po podkroví, až mu padol pohľad na starý čierny kufor. Pozrel sa na pani Mainstreamovú a opýtal sa: „Môžem to vyskúšať madam?“ Pani Mainstreamová mu chcela odpovedať, no slová sa jej zasekli niekde v krku, nuž iba pomaly prikývla. George Minor vzal kufor a následne ho vhodil do čierneho priestoru. Nenarazil do steny. Ten kufor vletel dnu a neostalo z neho nič. Tie dvere skutočne mali priestor. Ale neviedli nikam. Rodičia i detektív sa na seba pozreli. Vyzerali skutočne vydesene.
Manistreamovci sa už nechceli dlhšie v dome zdržiavať. Okamžite si zbalili svoje veci a odsťahovali sa. Ich dom sa doteraz nikomu nepodarilo predať. Detektív Minor a Mainstreamovci síce dokázal uchovať tajomstvo dverí nevedúcich nikam v tajnosti. Ale napriek tomu si nikto nechcel kúpiť dom, v ktorom zmizol malý chlapec. Dom s takouto minulosťou mnohých kupcov odradil.
Nejaký čas po prípade si detektív Minor sadol za internet a rozhodol sa pozrieť hlbšie do minulosti starého domu. Postupne sa dozvedel, že v dome zmizlo pred Malcolmom Mainstreamom veľa. Našiel minimálne 10 prípadov, pričom najstarší pochádzal z roku 1970. Bol si takmer istý, že za to môžu tie dvere. Zvedavosť je totiž často o moc silnejšia. A doplácame na ňu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Dala som ti za to 4*, a to preto, pretože chcem, rovnako ako @lenuska175 , vedieť, čo sa stalo s Malcolmom!
A mimochodom - ale to ber iba ako joke - nečítaj toľko Kinga, hrabe ti z toho
A mimochodom - ale to ber iba ako joke - nečítaj toľko Kinga, hrabe ti z toho
Napíš svoj komentár
Teda,okrem toho že ho pohltila tma tých dverí..