"Neviem, či si ten pravý, komu by som to mala hovoriť Roman. Vieš, niekedy má človek pocit, že tu sa máme skvele. Ale nie je to tak."
"Mala si nejakého klienta čo ti ublížil?"
"Nie. Občas sa nájdu síce aj takí, ale tentokrát nie. Každopádne to čo sa stalo, je omnoho horšie ako pár sťažností od mojej nadriadenej. Kvôli mojej práci sa mi práve rozbil vzťah. Priateľ prišiel na to, v akej oblasti pracujem a veľmi ho to naštvalo."
"Tak to vás oboch plne chápem. Teba, že si nešťastná a jeho, že sa hnevá. Asi by sa mi tiež nepáčilo, keby moja priateľka mala takéto zamestnanie."
"Ja viem. Lenže ja som nemala moc na výber. Potrebovala som prácu. A vzhľadom na to ako akútne, tak som brala čokoľvek."
"Možno si nemala do toho ísť tak rýchlo. Možno by niečo lepšie prišlo."
"Možno." pripustila. "Ale pre mňa bolo vtedy možno veľmi málo. Pozri. Nemám rodičov, z domova ma chceli vyhnať a jediný človek, ktorého som mala bol Milan. Chcela som prachy, aby som si udržala bývanie a mohla si zabezpečiť nejaký život. Ale teraz? Neviem."
Roman ju neustále pohládzal a nechal ju, aby si vyliala svoje srdce. Jej príbeh bol skutočne bolestivý. Bez rodičov, s možnosťou straty domova a bez priateľov, by určite padol aj on na dno. "Tak to mi je ľúto. To som nevedel."
"Mnoho ľudí veľa vecí nevie. A potom to dopadne takto."
"Mohol by som ti nejako pomôcť?"
"A jak by si si to predstavoval?" trošku prudšie zareagovala ako možno chcela "Celé dva roky sa snažím, aby som sa nejako dostala do života, ale nedarí sa mi to. Ako by si mi mohol asi pomôcť?"
"To neviem. Ale môžem to aspoň skúsiť." nechcel sa dať zlomiť.
"Ako chceš. Len či ti stojí za to starať sa o obyčajnú mladú kurvu, ktorá bude mať každý večer aspoň piatich chlapov a bude jej to jedno?"
"Nemyslím si, že je ti to jedno. Aspoň teraz ti to rozhodne nie je jedno."
Ten chalan ju mal prečítanú. Bol dosť inteligentný na to, aby pochopil situáciu. Gabika mu už nechcela hovoriť viac. To stačilo. "Tak čo? Chceš minúť sto euro na kecanie, alebo si chceš aj trošku užiť? Už som celkom v pohode a ak máš chuť, viem ako ťa spraviť.
Keď išla toho rána Gabika domov, v hlave mala stále toho mladého klienta. Správal sa celkom inak než všetci ostatní. Bol prvý človek, ktorému uverila, že by jej bol ochotný pomôcť. Ale ako by jej mohol pomôcť? Pokúsila sa o riešenie a nakoniec dopadla katastrofálne. Neverila v žiaden zázrak. Dúfala len v jediné. Že Romana ešte uvidí. Zanechal v nej dobrý dojem.
(pokračovanie nabudúce...)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fakecocacolazero
20. 8.augusta 2010 21:40
Nech už je pokračovanie
Napíš svoj komentár