Roman sa ale predsa len vrátil. Nejaký čas to trvalo, no nakoniec prešiel dverami klubu a dal si drink. Keď ho Gabika uvidela, hneď mu kývla a usmiala sa na neho. Dodržal slovo. Objednala si tiež niečo na pitie a potom si prisadla. Objala ho na privítanie a hneď začala.
"Ja som si myslela, že už sa nevrátiš."
"Sľúbil som ti predsa, že zase prídem."
"Ja viem, ale vieš koľko ľudí ti to tu povie?"
"Ak ja niečo poviem, tak to platí."
"To som rada." povedala Gabika a usmiala sa na neho. Ten chalan ju fascinoval. Ešte nikdy sa jej nestalo, že by bol niekto k nej taký nežný a dobrácky ako tento chalan. Položila svoju ruku na tú jeho. Tešila sa z jeho prítomnosti. Po chvíli však Roman povedal: "Dnes mám takú chuť ťa vidieť. Nezatancovala by si mi?"
"Prosím ťa nie. Ja sa hanbím."
"To vážne. Však by to bolo len pre mňa."
"Ale videli by to všetci. Nie. Toto nechcem robiť. Prosím."
Roman sa na ňu poriadne pozrel a videl, že to myslí naozaj, nuž povedal. "Dobre, tak ťa nebudem trápiť.
"Ďakujem ti." s vďačnosťou mu odpovedala a opätovne sa usmiala. Romanovi sa každopádne naďalej čudoval. Spoločnička sa hanbí vyzliecť, zatancovať a urobiť pre neho striptíz. Ale nechcel jej ubližovať, nuž to nechal tak. Miesto toho si opäť zaplatil za pobyt s ňou na izbe. Tentokrát sa usmiala a povedala: "Rada."

Tentokrát Gabiku už nič netrápilo, nuž bola oveľa uvoľnenejšia a užívala si sex s Romanom oveľa plnohodnotnejšie, než naposledy. Tentokrát to bolo to pravé. Ale dávala do toho aj niečo iné. Bolo to akoby sa milovala so svojim priateľom. Bolo to to pravé a nádherné. S Romanom sa jej to tak páčilo, že čoskoro sa k nemu nahla a začala ho bozkávať. Toto s bežnými klientami nerobila. Ale Roman ju neuveriteľne priťahoval. Bol tak zlatý a navyše tak úžasný milenec. Väčšinou chlapi jej túžby neuspokojiili, no Roman ju počas ich spoločnej hodinky spravil asi dvakrát. Bolo to úžasné. Keď už boli obaja unavení, ostalo im ešte 10 minút, nuž ležali vedľa seba ako milenci a pozerali jeden na druhého. Gabika ešte venovala Romanovi jednu krátku pusu a povedala: "Už sa teším, až prídeš zas. Je to s tebou nádherné."
Roman jej po chvíli povedal: "Mám možnosť ťa odtiaľto dostať. Neboj sa. Ja všetko vybavím a ty len počkaj pár dní. Všetko dobre dopadne. Zohnal som ti prácu, budem ti prispievať na bývanie a postarám sa o teba. Všetko bude super."
"Naozaj?" Tentokrát sa Gabika k nemu úplne pritúlila a povedala: "Si naozaj zlatý. Ďakujem ti za všetko čo si pre mňa spravil."

(pokračovanie nabudúce)

 Blog
Komentuj
 fotka
fakecocacolazero  31. 8. 2010 23:39
Perfektne ako vždy
 fotka
mielikki  6. 9. 2010 13:53
No, tak som to teda prečítala

Strašne mi to pripomína Mizoykine Štetka alebo obeť osudu, až na to, že toto je o poznanie vulgárnejšie (najmä v prvom dieli mi to prišlo prehnané) a trocha sa mi zdá, že tie dialógy nepôsobia vždy realisticky a miesto toho trocha scenárovito, pretože na nich leží takmer celý text. (Inak so spomínaným blogom to neporovnávam, tým som chcela povedať len to, že ak by som nebola bývala čítala to, tak by mi to prišlo originálnejšie)-



Ubrať dialógy, pridať psychologizáciu a opisy a bude sa mi to páčiť viac.



(Ja vážne tuším viem len kritizovať )
 fotka
romika  7. 9. 2010 19:57
...som sa k tomu konečne dostala A čakám na ďalšie



(Budeš mať čo robiť, keď si otvoríš TS- ky )
Napíš svoj komentár