Chcel som ti ešte veriť. Chcel som dúfať, že budeš ako predtým. Čakal som na to asi pol roka. Možno aj viac. Ale fakt som sa nedočkal. A už ani nečakám. Príde mi len fér to napísať. Hovoriť ti to nebudem hovoriť, lebo viem, že ty si to nepriznáš. Možno si raz tieto slová nájdeš a pochopíš, že patria tebe. Nezabudnem na chvíle, keď si mi pomohla a spoznal som vďaka super ľudí, ale pekné veci skončili a už si celkom iná.
Zmizla tá skromnosť, úprimnosť, čestnosť a dôvera. Nemôžem s človekom ako si ty už byť priateľom, keď si sa voči mne zachovala tak ako si sa zachovala. Takže úvodná veta z nadpisu ti patrí a prepáč mi, že už nevládzem. Mrzí ma, že to takto skončilo ale nemôžem ďalej.
Goodbye my friend, you are not my friend anymore.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
3
vieš, poznám to. a musím sa priznať, že som mala tú šancu spoznať to v obidvoch strán. tak teda, veľa šťastia, aby si na to nespomínal, lebo zabudnúť sa nedá...
4
raz príde deň, ked ti celá tá vec príde ľahostajná, povznesieš sa nad celý problém a možno že sa aj dokážeš s tou dotyčnou opäť baviť, síce to už nikdy nebude ako predtým ale budeš to mať na saláme
5
Toto veľmi dobre poznám. Ja som na tom bola podobne pred pár rokmi. Človek, ktorého som milovala, mala som ho za vlastného súrodenca, mi pod nohy vrazil poleno a myslel si, že jedného dňa sa to vyrieši. Ale ťahá to už štvrtý rok a ja pochybujem...
6
endre moj povec mi preco mam z toho taky zly pocit na dusi ked to citam?
Napíš svoj komentár
no sám poznám čosi podobné..
hoci to nie je ani tak o zmene človeka ako o postoji a neschopnosti a nevôle sa prispôsobiť..