IVAN HUDEC (1947)
Jeho diela sú uznávané slovenskou kritikou a viem, že roku 1985 za literatúru dostal ocenenie, ale aké to teraz z hlavy určite nepoviem. Dokopy som mal od Ivana Hudeca 2 knihy a zatiaľ som ani jednu nedokázal prečítať do konca (možno to ešte s touto druhou, ktorú som dnes rozčítal skúsim, ale pochybujem, že to bude mať lepší efekt) a to z dosť podstatného dôvodu.
Ivan Hudec píše veľmi komplikovaným spôsobom. Využíva postavy, ktoré si človek nedokáže v realite veľmi živo predstaviť, a síce sa snaží cez ne vyjadrovať, myslím, že mu to robí sakra sakra problém. Častokrát sa mi stalo, že som aj pri pozornom čítaní mal pocit, že sa dostal niekde celkom mimo, čo nemám rád. Nerozumel som niektorým jeho nápadom, ktoré využíva vo svojich dielach a celkovo pôsobí to na mňa dojmom, že snaží sa niečo vysvetliť, ale podstata sa niekde stratí a ja neviem kam... (možno to zistím, ak sa mi podarí dostať ďalej v diele. V pripade, že sa to stane, dám vedieť)
Mám pri čítaní jeho diel problém občas zistiť si, komu patria slová, ktoré sú v priamej reči, kedy sú to myšlienky a kedy oznam. Má veľmi zložité a na môj vkus veľmi nepríjemné vyjadrovanie, ktoré mi naozaj nesedí.
Je možné, že ja som zlý čitateľ a on dobrý autor, no priznávam tu otvorene, že sa mi často stáva, že mu nerozumiem, že príbeh podaný jeho myšlienkami je chaotický a často trochu neprehľadný. Dokáže rozprávať v momente o jednej veci a v momente skočí na inú úplne mimo a potom tam ešte sám povie, že to sa odbočilo a vracia sa... mám z tých diel proste slabé pocity a to je aj dôvod, prečo som ich vždy odložil, že sa k nim vrátim potom. Ale dodržať som to ešte nedodržal.
V zhrnutí chcem povedať, že Ivan Hudec pre mňa nepatrí medzi tých autorov, ktorých diela si môže človek prečítať kedykoľvek. Ak pochopíte jeho vyjadrovaniu sa, možno si ho obľúbite, ale inak si myslím, že po jeho tvorbe radšej moc nesiahajte.
PETER HOLKA (1950)
Tento autor je čitateľmi aj literárnou kritikou veľmi uznávaný a môžem povedať, že sktuočne sa nedá diviť. Jeho diela si môže prečítať akákoľvek generácia. Myslím, že ľudia od 13 rokov by si mohli kľudne prečítať celú jeho tvorbu, ktorá je nápaditá svojim nezabudnuteľným detailným rozprávaním a krásnym opisovaním svojich vlasných pocitov, pudov, túžob aj nežného láskavého milovania.
Prvé dielo, ktoré som od tohto autora prečítal bolo PREKÁŽKAR V DŽINSACH. Mal som myslím 14. A už vtedy som vycítil v tomto diele veľký prežitok, mladícky nádych a neuveriteľné zážitky a skúsenosti, ktoré určite presvedčia a aj trošku pobavia každého. Je to písané ľahko, ale veľmi precízne a kvalitne.
Z jeho tvorby najvyššie hodnotím tieto tri diela - SEN O SNE, SMRŤ NA KTORÚ SA ČAKALO a BIELE NOCI ČIERNE DNI. Tieto tri knihy sú skutočne dielami, ktoré sa stanú pre nás nezabudnuteľným zážitkom nielen kvôli autorovým pocitom a úvahám, ale aj zo štýlu, ktorý je prístupný aj nám mladým.
Mnohí autori dokážu napísať dielo, o ktorom si povieme, že to bol pekný príbeh. Málokto do dokáže napísať tak, že do poslednej stránky budeme veriť každé slovo, ktoré prečítate. Dôvod je ten, že všetky slová a vety sú formulované spôsobom, ktorý nás veľmi presviedča a po prečítaní uveríme každé autorove slovo. Akoby sme prečítali knihu a povedali ste si: "Takto to naozaj bolo." Je to naozaj zážitok.
To je odo mňa asi všetko. Ak máte ale na diela iný názor, nemusíte prijať moje osobné pocity, ktoré som tu uvideol. Môžete si vytvoriť na diela svoj vlastný názor.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár