Kokos... konečne je za mnou tento desný týždeň a hádam začne už niečo pekné, lebo ma asi šlak trafí

No hurá... prekliaty tento týždeň... konečne je za mnou, bo ešte chvíľku a asi by som sa prihlásil dobrovoľne do psychiatrického ústavu... normálne som mal pocit, že mi za chvíľku šibne.

Všetko to začalo pondelkom... došla správa, že ma naprijali na výšky. Do prdele... tak čo? Spíšeme odvolanie a pokúsim sa poukázať, že sa skutočne túžim na tú školu dostať... to bude zase vybavovačiek a ešte k tomu skúsim ísť do druhého kola do školy v Trnave... takže čo? No proste jedna úžasná správa, ktorá vie zdvihnúť adrenalín.

Čo ďalej? Segra sa snáď načisto zbláznila. Všetko musí byť podľa nej a stupeň jej panovačnosti a rozhodovanie stúpol tak neuveriteľne, že som myslel, že obesím buďto seba alebo ju. Všetko musí rozhodovať, to čo chcem ja ju netrápi a už mi liezla tak na nervy, že som myslel, že ju zabijem.

Nestíhal som nič, kamaráti museli počkať, lebo ona chcela ísť von a niekto musel doma pratať všetko to, čo ona chodila po vonku alebo sa učila na komisionálky... aspoň, že tie spravila...

Dnes konečne sobota... idem na oslavu kamoškiných menín a hádam si vydýchnem po tomto zabijáckom týždni... no hrúza... ďalší taký a idem sa obesiť...

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu