Koľaje

Náš život je ako
Jazda mestským vlakom
Na sebe mám sako
A viazanku s drakom

Tento vlak má v sebe
Veľa cestujúcich
Ničí účes tebe
Vietor verne viaci

Cesta - samá vyhýbka
Zákruty a stanice
Trasa je tak ďaleká
Sadám si na lavice

Po chvíli mám pocit
Že dýcham vlhký vzduch
Cestujeme v noci
A vo vlaku je ruch.

Pozriem sa von z okna
Všetko mi je jasné zrazu
Cesta mi je známa
Išiel som ňou v čase mrazu

Vlak nemôže zastaviť
Ani prejsť na inú dráhu
Musím sa len pripraviť
Na tu cestu starú

Vystupuješ z kupé
Si odo mňa ďalej
Moje slová sú ti hlúpe
A nemyslíš na alej

K ktorej sme my prežili
Krásne dlhé priateľstvo
Dobro sme si dopriali
To bolo moje posolstvo.

Hľadám ťa v tom vlaku
Si stále viacej priesvitná
Nevyslovím hlásku
Už si v ducha zmenená

Ja však za nič nemôžem
Chcel som len nájsť cestu
Dúfam, že zlo premôžem
A dostanem sa k miestu

Nevládzem sa pozerať
Na teba v tej hmle
Nemôžem však vyberať
Tvoj hlas mi v ušiach znie

Nerozumiem tvojim slovám
No mám z tej cesty strach
Do neba stále volám
Nech sa to zmení v prach

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu