Zhruba pred dvoma rokmi sa mi do rúk dostala veľmi zaujímavá kniha od našeho slovenského autora Petra Holku. Volá sa - NEZABUDNUTEĽNÁ VOŇA ZRELEJ PŠENICE. Neohúri síce nejakým úžasným obalom, aké majú niektoré americké diela, ale to nie je podstatné. Peter Holka v nej veľmi presvedčivo (ako skoro v každom svojom diele) zobrazuje vzťahy so svojimi najbližšími. V šiestej kapitole, kde spomína aj na svoju zosnulú dcéru však spomína sen, kde sa ocitol v kruhovej miestnosti a všetci jeho blízky boli okolo neho. Stretol sa tam so svojimi starými rodičmi, otcom, krstným otcom aj svojou dcérou Paulou, ktorá myslím v roku 1994 alebo 1995 tragicky zahynula počas autonehody.

So všetkými sa tam stretol a premietali mu jeho životné chyby, momenty, ktoré pre neho znamenali niečo a jeho prešľapy. Hlavne otec mu vyčítal mnoho vecí. Dcérka sa miesto toho len usmievala ako mala vraj vo zvyku.

Uvažujem stále nad tým, či si autor túto miestnosť len vymyslel vo svojej vlastnej fantázii, alebo sa tam v sne skutočne dostal. A ak hej, je naozaj skutočná a dostávame v nej rady a poučenia od tých, ktorí už nežijú, ale mali nás radi?

Od prečítania tohto diela sa mi podobné otázky roja v hlave. Chcel by som vedieť, či to existuje, lebo určite by bolo krásne vidieť všetkých, ktorých ste mali radi tak živo ako ich vtedy možno mohol vidieť on. Prípadne by ma možno za niektoré veci nepochválili, ale určite by mi povedali prečo.

Myslíevam na to často, čo by možno na niektoré veci v mojom živote povedala moja prababka (1913 - 2002) alebo Janka (1979 - 2003). Určite by bolo zaujímavé vypočuť si od nich nejakú radu. Alebo prípadne byť aj pokarhaný za to, za čo si zasluhujeme.

No a na záver chcem už len skonštatovať, že nielen tento román vo mne vyvolal otázku, či nebol písaný podľa pravdivých myšlienok, snov a spomienok. Peter Holka to vo mne vyvoláva viacerými svojimi dielami. Na túto miestnosť si pamätám ale veľmi dobre. Vidíte v nej vraj svoj život cez opálovú guľu, ktorá nikdy neklame a presne ukáže všetko tak ako bolo.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
shaolingirl  26. 9. 2008 11:13
Myslím, že si tú knihu prečítam...Ak ma už len z tvojej úvahy zaujala, tak asi stojí zato si ju prečítať.
Napíš svoj komentár