Toho rána Erika vstala veľmi neskoro. Mala pocit, že prespala aspoň dva dni. Obliekla sa a uvažovala čo bude dnes robiť. Možno si vyrazí s Robom a Lenkou von alebo ešte sama nevie. Natiahla si na nohy topánky a obliekla si bundu. Rozhodla sa prevetrať si trochu hlavu na čerstvom vzduchu. To väčšinou pomôže. Ako tak išla tak zrazu pocítila zozadu prudký náraz. Bol taký silný, až spadla. Nad ňou stál mladý asi 25 ročný muž na korčuliach a ospravedlňoval sa. „Prepáčte mi to. Nechcel som. Akosi som sa pri tej hudbe, čo mi tu do uší znie zasníval.“ Erika mu dala znamenie, že chápe a ten neznámy jej už podával ruku, aby jej pomohol vstať. „Mimochodom,“ pokračoval, „ani som sa ešte nepredstavil. Ja som Martin. Martin Silan.“ „Ja som Erika. Erika Šťastná. Teší ma.“ „Bývate vždy taká šťastná ako vaše priezvisko?“ nahodil odrazu Martin a obaja sa začali smiať. Erike sa zdalo, že ten chalan je skutočne milý a v prvom momente ju napadlo, že sa mu hodí okolo krku už za to, že sa spoznali. „Kam ste sa inak vybrali?“ spýtal sa odrazu znovu Martin. „Ale nikam. Len tak som sa rozhodla prejsť a natrafím čírou náhodou na vás,“ úprimne vysvetľovala situáciu Erika. „Aha tak. Ak by ste nemali nič proti, tak by som vás na tej prechádzke rád doprovodil.“ Povedal Martin. Erika nenamietala a postupne sa tomu chalanovi začala zverovať. Hovorila mu o svojom živote, priateľoch, záľubách a i starostiach. On ju počúval a sem-tam aj on niečo povedal. Nakoniec ju bol ešte odprevadiť domov a sľúbil, že niekedy ju zas príde pozrieť a zopakujú si to. Erika súhlasila a zašla šťastná domov. Okamžite volala Lenke a všetko jej povedala. Tá bola šťastná spolu s ňou, že sa jej konečne možno podarilo nájsť chalana. Erika tieto tvrdenia odmietala no aj tak si v duši spomenula na ten moment, keď sa jej v hlave vyrojila myšlienka objatia tohto chalana. Potom ešte zavolala Robovi a rovnako mu opisovala svoje pocity. Dúfala, že sa od neho dočká rovnakej reakcie ako zo strany Lenky, no bol s ňou šťastný asi tak, že to ani nejako moc nepobadala. Hovoril jej síce všetko možné o tom, ako je rád, že niekoho si našla, no z hlasu tušila, že je za tým aj niečo iné. Nepýtala sa ho ale na to. Momentálne riešila len jednu jedinú podstatnú vec a to bol Martin. V hlave jej stále zneli Lenkine slová no ona ich opäť zamietala. Nechcela si ani náhodou priznať, žeby mohla byť zaľúbená. Ona taká škaredá dievčina? Na svete je predsa stotisíc iných a oveľa krajších tak prečo by si mal Martin vybrať práve ju? Rozhodla sa, že si radšej pospí a možno jej zajtra bude lepšie a zmúdrie na to.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
len_ja  14. 9. 2007 22:13
zatial je to zaujimave )
Napíš svoj komentár