Eva akurát premýšľala nad tým, čo bude dnešný večer robiť, keď ju z myšlienok vyrušil nervózny zvonček. Zvonil tak intenzívne akoby toho pred dverami práve na nože brali. Zdvihla slúchadlo a ozvala sa a hneď spoznala Robov hlas. „Evi, prosím ťa otvor mi skôr než zistia kam som bežal. Prosím ťa rýchlo.“ Ozvalo sa zvonenie a Robo otvoril vchodové dvere. Rýchlo ich za sebou zabuchol a bežal po schodoch čo mu sily stačili. Keď bol konečne pri jej dverách, otvorila mu a on rýchlo vbehol dnu, sadol si na zem a zhlboka si vydýchol. Eva sa na neho pozrela a rýchlo usúdila, že sa stalo asi niečo vážne. Pot z neho tiekol ako vodopády, srdce mu bilo ako o život a vyzeral byť taký šťastný, že je konečne u nej, že tomu ani uveriť nemohla. „Čo sa ti prosím ťa stalo Robi?“ spýtala sa ho hneď. „Bol som si dať ešte jeden fernet. Potreboval som sa po dnešnom stretnutí s Lenkou trochu upokojiť. Celé to prebehlo nejako zvláštne a nie moc príjemne. Akoby jej už na mne nezáležalo. Zašiel som preto do baru a objednal si dvojitého Citrusa. Všetko bolo fajn, až dokým som si nevšiomol, že pri stole za mnou je Erikin frajer Martin so svojimi kamarátmi. Boli takí hluční, že som všetko čo hovorili počul. Martin v jednom momente povedal, že jej na Erike vôbec nezáleží a jediné o čo mu ide je to, aby ju dostal do postele a mohol si užiť. Ja nemôžem dovoliť, aby jej to spravil. Vstal som od stola a chcel rýchlo utiecť no nešťastne som drgol do ich stola a Martin zareagoval, že mám akosi naponáhlo. Začal ma aj so svojimi kamarátmi prenasledovať a naháňať ma. Nechcel som vedieť čo by sa stalo, keby ma chytili a hľadal som preto miesto, kde by ma nenašli. Jediné miesto, ktoré ma v tej rýchlosti napadlo bolo tu u teba doma a som rád, že už som tu. Dlhšie by som to vonku asi skutočne nezvládol.“ Eva vnímala každé jeho slovo a ústa mala dokorán. Rýchlo pochopila, v akej je Robo situácii a povedala mu. „V pohode. Zavolaj tvojim rodičom, že dnes ostaneš tu. Neboj sa. Nepustím ťa v takejto situácii von. Zajtra keď vstaneš, pôjdeš už v kľude domov a potom to všekto povedz Erike. Myslím, že to urobíš najlepšie. A Robi ešte jedno.“ Pozrel sa na ňu a ona mu potom povedala: „U mňa máš vždy útočisko. Na mňa sa vždy môžeš obrátiť.“ Robo sa na ňu usmial a objal ju. Bol rád, že má takú priateľku ako je práve Eva. Vždy jej mohol veriť a mohol sa na ňu obrátiť aj v tej najhoršej situácii ako bola pre neho aj táto. Potom zavolala mame a dala jej na vedomie, že jeden kamarát sa ocitol v dosť zúfalej situácii prenasledovania gaunermi a potrebuje sa niekde v bezpečí a kľude vyspať. Keď maminka súhlasila, ustlala mu na gauči a Robo si mohol v kľude ľahnúť. Zaspal skoro okamžite no napriek tomu sa celú noc budil. Trápili ho zlé sny a rovnako aj strach z toho, čo bude zajtra.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
michellka4444  5. 10. 2007 21:48
trpezlivost ruze prinasa ja som si dostala tento blog a je len pre mna nepisany beeeee !!!!!! a mozete mi zavidietr heh ae nee
Napíš svoj komentár