Toho večera sa Erika práve ukladala na nočný odpočinok, keď ju pri dverách vyrušil zvonček. Našťastie rodičia už spali a preto mohla v kľude ísť otvoriť. Veľmi ju prekvapilo, keď pri dverách našla Martina. Vyzeral byť veľmi uponáhlaný a hneď na privítanie jej hovorí: „Prepáč, že ťa teraz v noci ruším ale je to strašne dôležité. Bol dnes u teba Robo alebo nie?“ Lenku táto otázka veľmi prekvapila ale nedala to poznať. „Nie nebol tu dnes. Prečo sa pýtaš?“ dostala zo seba nakoniec. „Ale nič,“ zahováral to. „Len medzi nami došlo k menšiemu nedorozumeniu a rád by som mu to vysvetlil to je všetko. Potrebujem ho však nájsť čo najskôr a preto ak vieš kde je tak mi to povedz.“ Erika už bola načisto mimo. Vôbec nechápala o čo tu vlastne ide. Napriek tomu vytihala mobil a vytočila Robovo číslo. Nechala to zvoniť celkom dlho až sa nakoniec predsa len ozval Robov ospalý hlas. „Prosím?“ spoznala ho okamžite. „Robi to som ja Erika. Môžeš mi povedať, kde práve si?“ Nastalo chvíľu ticho a potom sa opäť ozval. „Keby si môžem byť istý, že tam pri tebe nie je Martin tak by som ti to v kľude povedal ale tu si už nemôžem byť istý ničim. Prosím ťa, never mu ani pol slova pretože to nie je správny chalan. Dnes...“ no ďalej sa nedostal, lebo Erika mu skočila do reči. „Tak predsa len sa snažíš, aby si nás rozdelil. Lenka mala pravdu. Ale ja ti na to nenaletím. Jediné o čo ti ide je to, aby si vynikol a chceš mi zničiť krásny vzťah!“ Na viac ani nečakala a zložila ho. Hneď nato sa opäť otočila k Martinovi. „Nechce mi povedať kde je, lebo podozrieva ma, že si tu aj ty. A potom mi hovoril nejaké blbosti o tom, že nie si správny chalan a tak. Čo sa tu deje?“ Martin videl, že bude musieť odpovedať a preto začal rozprávať. „Dnes sme sa stretli v našom bare a vypil aspoň 10 fernetov. Ja som sa tam so svojimi kamarátmi len tak rozprával a vtedy za mnou prišiel a dal mi jednu cez ústa. Vôbec nechápem prečo a potom povedal niečo, že bude ma mrzieť, že som mu kedy skrížil cestu. Napadlo ma teda jedine, že ti bude chcieť niečo natárať ale skutočne si urobila dobre, že si mu neuverila. Bol na mol a vôbec nemohol vedieť čo počul a ani to čo ti hovoril v telefóne.“ Erika ho počúvala na pol ucha a stále nemohla veriť tomu, žeby to Robo skutočne urobil. Prišlo jej to nepredstaviteľné. Nechala sa ale viesť srdcom, ktoré tĺklo pre Martina a myseľ ostala neposlúchnutá. Potom sa rozlúčili, lebo nechcela stráviť celú noc vonku ale potrebovala sa aj prespať. Zašla dnu a premýšľala nad tým, čo sa práve dozvedela. Všetko jej to dávalo dokopy jasný zmysel ale aj tak si nedokázala predstaviť, že to Robo skutočne urobil. Veď ho poznala. Alebo, žeby jej niektoré veci o sebe zatajil?

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár