Erika už bola načisto zmätená. Vôbec nevedela čomu má veriť. Viac verila Martinovi ale aj tak jej nedalo pokoja, či by sa Robo naozaj dokázal takto zmeniť alebo skôr preukázať? Plietlo sa jej to a čím ďalej tým viac sa do svojich úvah zamotávala. Vedela len jedno. Jeden z chalanov ju klame. Nakoľko sa Martin o ňu staral a nedal na ňu ani náhodou dopustiť, dávala všetku vinu Robovi. Logicky jej to sedelo aj s tým, čo jej povedala Lenka a s Martinovou výpoveďou to dávalo celkom čistý zmysel. Robova verzia jej tam akosi nepasovala alebo možno skôr nechcela pasovať. Hoci jej Martin oznámil, že dnes usporiadal u seba doma veľkú párty, pozvanie odmietla. Chcela si to dať v hlave všetko dokopy a ešte raz sa zamyslieť nad tým, čo jej to Robo hovoril. Povedal jej, že ju chce len využiť a potom ju ako suchú handru odkopne. Nevedela si to ani predstaviť. Veď Martin bol ku nej taký milý a pozorný a rovnako ju aj vtedy, keď sa opila odviedol domov. Stále mu dávala tie kladné črty a Robové slová jej do jej predstavy dokonalého Martina nepasovali. Nechcela im veriť. Z myšlienok ju vyrušil telefón. Volal jej Martin. „Prepáč Eri, dúfam, že ťa nebudím.“ Hovoril Martin akýmsi udýchaným hlasom. „Nie práve som nad všetkým ešte raz premýšľala. Prečo? Stalo sa niečo? Si nejaký vydesený.“ Postrehla Erika. Martin pokračoval. „Veru stalo. Tvoj kamarát Robo sa ma práve pokúsil zabiť. Došiel na našu zábavku už v čase, keď sme si všetci líhali. Ja som si akurát bol ľahnúť a potom mi pritlačil na tvár vankúš. Videl som ho. Chcel som sa ho spýtať, čo tu robí, no ten mi ho už pritlačil na ústa i nos a vôbec som nemohol dýchať. Keď sa ale chalani prišli spýtať čo sa deje, rýchlo vybehol von a nestihol dokončiť to čo skúsil.“ Táto správa Erike načisto vyrazila dych. Nemohla tomu uveriť. Martin pokračoval. „Aj s chalanmi sme sa rozhodli na neho podať žalobu na súde a z toho sa veru ľahko nevykrúti. Mám aspoň troch svedkov, ktorí ho videli dusiť ma tým vankúšom. Si v pohode? Ostala si nejako ticho.“ Erika vôbec nemohla chytiť reč a preto povedala len. „Musím končiť už som unavená tak teda zajtra sa uvidíme. Som rada, že sa ti nič nestalo. Dobrú noc a ľúbim ťa.“ Erika zložila telefón a začala úprimne plakať. V živote by ju nenapadlo, že Robo by dokázal takto hlboko klesnúť.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár