Robo ostal vo vyšetrovacej väzbe aj na´dalej a cítil sa úplne zúfalo. Nikdy ho nenapadlo, že ho všetci opustia. Okrem Evy sa nemohol o nikoho oprieť a navyše to strašné poníženie. To ho sužovalo ešte viac. Vedomie svojej neviny mu bolo zbytočné. Ak ho nemohol dokázať, ostávalo mu len zostať tu. Čas medzitým ďalej plynul. Jedného dňa sa dvere jeho cely otvorili a Robo dostal spolubývajúceho. Bol to asi tridsaťročný chlap so zelenými očami, neposlušnými strapatými hnedými vlasmi a dobrosrdečným úsmevom na tvári. Mal oblečené biele tielko, staré ošúchané rifle a staré modré adidasky. Jeho krk mu okrem toho zdobila retiazka so zlatým krížom. Robo z neho nemal zlý dojem a navyše spoločnosť mu veľmi chýbala. Preto ho pozdravil: "Dobrý deň vám prajem." On sa na neho otočil, ba mierne sa aj usmial a potom odzdravil: "Aj tebe ho prajem. Ako dlho si tu?" "Asi tak dva týždne. Zatkli ma za pokus o vraždu, ktorý som nikdy nespáchal. Ten chlap čo mi to spravil je môj úhlavný nepriateľ a myslím, že ma chcel len odstrániť z cesty." Väzeň ho počúval a keď skončil, odpovedal mu: "Tak to sme na tom relatívne podobne. Lenže ja tu sedím za vraždu, ktorá nebola vraždou. Oslobodil som moju priateľku od neskutočných bolestí a utrpenia, keď som ju v nemocnici odpojil od prístrojov. Poprosila ma o to. Nemohol som sa dívať ako pomaly a kruto umiera. Chcel som, aby jej duša už mohla slobodne letieť do neba a všetko zlé tu zanechať. A za to som skončil tu. Sedím tu za jej oslobodenie. Mimochodom, volám sa Roman." "Ja som Robo," odpovedal mu a podali si potom navzájom ruky na znak priateľstva. "A teraz," pokračoval Roman, "by som si rád vypočul tvoj príbeh. Nakoniec som celkom dobrý poslucháč a tiež chcem aj vedieť, do čoho ťa namočili kamaráde." Robo si ľahol na svoju posteľ a začal rozprávať. Vysvetľoval podrobne Romanovi svoj vzťah s Erikou, jej lásku k Martinovi, slová, ktoré Martin povedal v bare, príchod polície, jeho zatknutie, situáciu ako ho Erika znenávidela a rovnako i prisľúbenú pomoc kamarátky Evy. Keď skončil, Roman nevychádzal z údivu. Nakoniec mu povedal len toľko: Tak, vieš čo? Budem na teba myslieť a dúfať, že ten súd vyhráš. Ono mám dojem, že ten tvoj problém je teda riadny. To, že si tu skončil úplne nevinne ti samozrejme verím. A hlavne chcem, aby si vedel, že teraz ťa vskutku obdivujem. Si veľmi silná osobnosť, keď si to všetko zvládol. Máš tú Eriku skutočne rád a verím, že pravda nakoniec zvíťazí." Robo sa po prvýkrát za dobu čo bol v cele usmial. Cítil sa lepšie ako za posledné dni. Potom následne zavrel oči a konečne pokojne zaspal.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
