Láska Nemá Kompas (19. Kapitola) - Eva vs Martin

Erike toho dňa išla hlava prasknúť. Hneď ako ráno oči otvorila, zvonil niekto pri jej bránke. Rozospatá sa ako-tak upravila a v papučiach išla otvoriť. Myslela si, že to bude Martin. No hneď ako otvorila dvere uvidela, že to nebol on. Nie. Bola to Eva. Vyzerala veľmi sklamane a nahnevane zároveň. Nevedela čo bude. Povedala jej, aby chvíľu počkala, no Eva ju hneď odbila: "Nemienim to riešiť cez bránku. Radšej ma pozvi ďalej." To Erika nečakala. No nešla sa priečiť. Odomkla bránku a pustila ju dnu. Sadli si spolu do obývačky. Erika chcela priniesť niečo na pitie, no Eva jej rukou naznačila, aby len sedela, tak ju poslúchla. Eva potom konečne spustila: "Prišla som sa s tebou dôverne porozprávať." Erika prikývla a Eva pokračovala: "Neveríš Robovi, že je falošne obvinený? Jak vôbec môžeš niečo také vysloviť. Už od štrnástich je tvojim najlepším priateľom a ani trochu sa ho nezastaneš." Vtedy v Erike niečo vybuchlo ako sopka. Náhle vstala a rozkričala sa: "Už nie je mojim priateľom! Nikdy som neverila, že príchodom lásky sa takto zmení! Nenávidím ho! Myslí len na seba!" Erika stíchla a rovnako aj obývačka sa prestala ozývať. Pozrela sa na Evu, ktorá nevyzerala ani trochu vyvedená z miery. Len krútila hlavou a prebodávala ju svojim varovným pohľadom. Po chvíli sa ozvala: "Skončila si? Ak hej tak sa znovu posaď." Erika ju poslúchla a Eva mohla pokračovať: "Ak o ňom dokážeš toto povedať, tak vidím, že ho vôbec nepoznš. On ti vôbec nechce ublížiť. Chce ti len to najlepšie. Škoda, že to nevidíš. On ťa..." prerušil ju zvonček pri dverách. Erika vstala, aby otvorila dvere a Eva dokončila vetu. "... má totiž strašne rád." Erika sa tvárila, že vetu prepočula a kráčala ku dverám. Tentokrát to už bol Martin a snažil sa Eriku presvedčiť, aby s ním išla niekam von. Ona to však z dôvodu návštevy ponuku odmietla. Martin sa však nechal aspoň pozvať ďalej. Keby len Erika len vtedy vedela, že urobila tú najväčšiu chybu, keď s tým súhlasila. Len čo Martin vošiel do obývačky a zbadal Evu, začal sa útok, na aký Eriku nemohol nikto pripraviť. "Čo tu chce táto krava?" vykríkol, a hneď sa pobral k Eve. "Ja som myslela zase, že somári žijú v stajni." vracala mu tá hneď protiútok. "Ty patríš do basy, k tomu debilovi! Tam choď!" rozkričal sa na ňu Martin a ona mu to zase oplatila: "Neverím ti ani slovo ty hajzeľ! Podľa mňa si to celé nejako na neho našil, zatiaľ čo ty si vonku ako nejaká trápna obeť. Za chvíľku stáli obaja oproti sebe ako dva kohúty a jeden po druhom kričali tie najneuveriteľnejšie slová. Erika sa ich snažila odtrhnúť, no nemalo to zmysel. Tí dvaja nie a nie prestať. Kričali tam po sebe ako na život a na smrť. Trvalo to asi 20 minút. Potom Martin rozzúrený vybehol von preklínajúc Evu najhoršími a najvulgárnejšími slovami aké len existovali. Eva ostala ako obarená stáť a zhlboka dýchala. Martin ju rozčúlil na najvyššie obrátky. Nakoniec sa rozhodla ísť. Obula sa, obliekla svoj kabát a rozlúčila sa s Erikou. Keď odišla Erika zamkla a chytila sa za hlavu. Cítila, že tí dvaja sa nenávideli. Netušila ale vôbec prečo. Celý deň ostala v myšlienkach. Nevedela vôbec komu veriť. Eve alebo Martinovi?

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu