Láska Nemá Kompas (23. Kapitola) - Evine výčitky

Na Evu naopak súdny proces strašne zatlačil. Bola to tá najväčšia nočná mora v celom jej živote. Nebol horší pocit ako vidieť svojho najlepšieho priateľa ako ho nevinného odvážajú policajti do chladnej cely, kam vôbec nepatril. Robovi rozhodne patrila sloboda a ona to vedela. Napila sa vody, no to jej nepomohlo. Vkuse videla Robov zúfalý výraz v jeho nešťastnej tvári a keby len zúfalstvo. Bolo to absolútne zmučenie nevinného človeka, ktorému bolo pripísané niečo tak strašné, že to nedokázala ani vysloviť. Vypila ešte jeden pohár vody a potom si musela zase zapáliť cigaretu. Normálne sa jej uľavilo hneď po prvom šluku, no tentokrát sa nedokázala uvoľniť vôbec. Musela vyfajčiť ešte jednu, kým sa z toho ako – tak dostala. Rovnako si premietala v hlave aj ten príšerný Martinov víťazoslávny pohľad. Predstavila si ho práve niekde s Erikou dúfajúc, že si spolu nestihli užiť. Vedela, že v momentálnom Robovom rozpoložení by mu to ešte viac ublížilo. Videla jeho stratu chute do života a právom sa bála, že jej najlepší priateľ prišiel o všetko a nebola si istá, či dokonca nestratil z lásky rozum. Možné by to bolo. Napila sa ešte teplej šálky mlieka a potom si už len ľahla do postele. Mrzelo ju tých 7 rokov, ktoré Robo bude musieť odtrpieť pričom úplne zbytočne. Všetko to je len kvôli tomu hajzľovi, ktorý ho nevinného poslal do basy. Eva sa ale rozhodla, že niečo vymyslí a rozhodne to nenechá len tak. Pomaly si ľahla a o chvíľku zaspala. Na ráno si nenastavovala budík, no napriek tomu niečo vyrušilo ráno okolo ôsmej jej sladký spánok. Bol to telefón. Eva rýchlo pribehla ku slúchadlu a zdvihla: „Prosím?“ ozvala sa. „Evi.“ Bolo počuť z druhej strany aparátu, „tu je Erika.“

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu